Tevazol 10 mg - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

Tevazol 10 mg

Tevazol 20 mg

Tevazol 40 mg

tvrdé gastrorezistentné kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE LIEKU

Jedna kapsula obsahuje 10 mg omeprazolu.

Jedna kapsula obsahuje 20 mg omeprazolu.

Jedna kapsula obsahuje 40 mg omeprazolu.

Pomocná látka so známym účinkom

Jedna 10 mg kapsula obsahuje 40 mg sacharózy.

Jedna 20 mg kapsula obsahuje 80 mg sacharózy.

Jedna 40 mg kapsula obsahuje 160 mg sacharózy.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá gastrorezistentná kapsula.

Tevazol 10 mg kapsuly – nepriehľadná vrchná časť červená a spodná časť oranžová, obsahujúce biele až béžové granuly. Kapsuly sú veľkosti 3 s potlačou „O10“.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

Tevazol gastrorezistentné kapsuly sú indikované na:

Dospelí

• Liečbu dvanástnikových vredov
• Prevenciu relapsu dvanástnikových vredov
• Liečbu žalúdkových vredov
• Prevenciu relapsu žalúdkových vredov
• V kombinácii s vhodnými antibiotikami na eradikáciu Helicobacter pylori (H. pylori) pri peptickej vredovej chorobe
• Liečbu žalúdkových a dvanástnikových vredov v súvislosti s NSAID
• Prevenciu žalúdkových a dvanástnikových vredov v súvislosti s NSAID u rizikových pacientov
• Liečbu refluxnej ezofagitídy
• Dlhodobú liečbu pacientov s vyliečenou refluxnou ezofagitídou
• Liečbu symptomatickej gastroezofageálnej refluxnej choroby
• Liečbu Zollingerovho-Ellisonovho syndrómu

Pediatrické užívanie

Deti staršie ako 1 rok a s telesnou hmotnosťou > 10 kg

• Liečba refluxnej ezofagitídy
• Symptomatická liečba pálenia záhy a regurgitácie kyseliny pri gastroezofageálnej refluxnej chorobe

Deti staršie ako 4 roky a dospievajúci

• V kombinácii s antibiotikami na liečbu dvanástnikového vredu spôsobeného H. pylori.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Dospelí

Liečba dvanástnikových vredov

Odporúčaná dávka u pacientov s aktívnym dvanástnikovým vredom je 20 mg omeprazolu jedenkrát denne. U väčšiny pacientov dôjde ku zhojeniu vredu v priebehu dvoch týždňov. U pacientov, u ktorých sa vred úplne nezahojil po úvodnej liečbe, dochádza ku zhojeniu vredu v priebehu nasledujúcej dvojtýždňovej liečby. U pacientov so slabou odpoveďou dvanástnikového vredu sa odporúča 40 mg omeprazolu jedenkrát denne a zhojenie sa zvyčajne dosahuje v priebehu štyroch týždňov.

Prevencia relapsu dvanástnikových vredov

Na prevenciu relapsu dvanástnikového vredu u pacientov negatívnych na H. pylori alebo keď eradikácia H. pylori nie je možná, sa odporúča dávka 20 mg omeprazolu jedenkrát denne.

U niektorých pacientov môže byť postačujúca denná dávka 10 mg. V prípade zlyhania liečby sa môže dávka zvýšiť na 40 mg.

Liečba žalúdkových vredov

Odporúčaná dávka je 20 mg omeprazolu jedenkrát denne. U väčšiny pacientov dôjde ku zhojeniu vredu v priebehu štyroch týždňov. U pacientov, u ktorých sa vred úplne nezahojil po úvodnej liečbe, dochádza ku zhojeniu vredu v priebehu nasledujúcej štvortýždňovej liečby. U pacientov so slabou odpoveďou žalúdkového vredu sa odporúča 40 mg omeprazolu jedenkrát denne a zhojenie sa zvyčajne dosahuje v priebehu 8. týždňov.

Prevencia relapsu žalúdkových vredov

Na prevenciu relapsu u pacientov so slabou odpoveďou žalúdkového vredu sa odporúča dávka 20 mg omeprazolu jedenkrát denne. V prípade potreby sa môže dávka zvýšiť na 40 mg omeprazolu jedenkrát denne.

Eradikácia H. pylori pri peptickej vredovej chorobe

Na eradikáciu H. pylori sa má pri výbere antibiotík zvážiť individuálna znášanlivosť liekov pacientom a výber sa má uskutočniť v súlade s národnou, regionálnou a lokálnou schémou rezistencie a liečebnými postupmi

• omeprazol 20 mg + klaritromycín 500 mg + amoxicilín 1 000 mg, každé dvakrát denne počas jedného týždňa alebo
• omeprazol 20 mg + klaritromycín 250 mg (alebo 500 mg) + metronidazol 400 mg (alebo
• omeprazol 40 mg jedenkrát denne s amoxicilínom 500 mg a metronidazolom 400 mg (alebo 500 mg alebo tinidazolom 500 mg), obidva trikrát denne počas jedného týždňa.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo, substituované benzimidazoly alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Omeprazol podobne ako iné inhibítory protónovej pumpy (IPP) sa nesmú užívať súbežne s nelfinavirom (pozri časť 4.5).

4.4. Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pri výskyte akékoľvek varovného symptómu (napr. významný neúmyselný pokles telesnej hmotnosti, opakujúce sa vracanie, dysfágia, hemateméza alebo meléna) a keď existuje podozrenie na žalúdkový vred alebo ak bol vred diagnostikovaný, je potrebné vylúčiť malignitu, pretože liečba môže zmierňovať príznaky a zapríčiniť oneskorenie stanovenia diagnózy.

Súbežné podávanie atazanaviru s inhibítormi protónovej pumpy sa neodporúča (pozri časť 4.5). Ak sa usúdi, že je kombinácia atazanaviru s inhibítorom protónovej pumpy nevyhnutná, odporúča sa starostlivé klinické sledovanie (napr. vírusová záťaž) v kombinácii so zvýšením dávky atazanaviru na 400 mg so 100 mg ritonaviru; 20 mg omeprazolu sa nemá prekročiť.

Omeprazol, rovnako ako všetky lieky blokujúce kyselinu, môže znižovať absorpciu vitamínu B12 (kyanokobalamínu) z dôvodu hypo- alebo achlórhydrie. To je potrebné vziať do úvahy u pacientov so zníženými telesnými zásobami alebo rizikovými faktormi pre zníženú absorpciu vitamínu B12 pri dlhodobej liečbe.

Omeprazol je inhibítor CYP2C19. Na začiatku liečby omeprazolom alebo pri ukončení liečby sa má vziať do úvahy možnosť interakcií s liečivami metabolizovanými prostredníctvom CYP2C19. Medzi klopidogrelom a omeprazolom sa pozorovala interakcia (pozri časť 4.5). Klinický význam tejto interakcie je neurčitý. Z preventívnych dôvodov sa treba vyhýbať súbežnému používaniu omeprazolu a klopidogrelu.

U pacientov liečených inhibítormi protónovej pumpy (IPP) podobne ako omeprazol bola hlásená závažná hypomagneziémia najmenej 3 mesiace, vo väčšine prípadov rok. Môžu sa vyskytnúť závažné prejavy hypomagneziémie ako je únava, tetania, delírium, kŕče, závraty a ventrikulárna arytmia, ale môžu začať zákerne a byť prehliadnuté. U najviac postihnutých pacientov sa hypomagneziémia zlepšila po nahradení magnézia a ukončení podávania IPP.

U pacientov, ktorí očakávajú, že budú na dlhodobej liečbe alebo ktorí užívajú IPP s digoxínom alebo liekmi, ktoré spôsobujú hypomagneziémiu (napr. diuretiká), zdravotnícki pracovníci majú zvážiť meranie hladiny magnézia pred začiatkom liečby IPP a periodicky počas liečby.

Inhibítory protónovej pumpy (IPP), hlavne ak sa podávajú vo vysokých dávkach a dlhú dobu (>1 rok) môžu mierne zvýšiť riziko fraktúry bedra, zapästia a chrbtice, hlavne u starších pacientov alebo v prítomnosti iných uznaných rizikových faktorov. Pozorovacie štúdie naznačujú, že inhibítory protónovej pumpy môžu zvýšiť celkové riziko fraktúr o 10–40%. Nejaké zvýšenie môže byť spôsobené inými rizikovými faktormi. Podľa súčasných klinických pokynov majú byť opatrní pacienti s rizikom osteoporózy a majú mať adekvátny príjem vitamínu D a kalcia.

Subakútny kožný lupus erythematosus (SCLE, subacute cutaneous lupus erythematosus)

Inhibítory protónovej pumpy súvisia s veľmi zriedkavými prípadmi SCLE. Ak sa vyskytnú lézie, najmä v oblastiach kože vystavených slnku, a ak sú sprevádzané artralgiou, pacient má ihneď vyhľadať lekársku pomoc a zdravotnícky pracovník má zvážiť vysadenie lieku Tevazol. SCLE po predchádzajúcej liečbe inhibítorom protónovej pumpy môže zvýšiť riziko SCLE pri použití iných inhibítorov protónovej pumpy.

Interferencie s laboratórnymi testami

Zvýšené hladiny chromogranínu A (CgA) môžu interferovať s vyšetreniami na neuroendokrinné tumory. Na zabránenie tejto interferencii sa má liečba Tevazolom zastaviť aspoň na 5 dní pred meraním CgA (pozri časť 5.1). Ak sa hladiny CgA a gastrínu nevráti po prvom meraní k referenčnému rozsahu, merania sa majú zopakovať 14 dní po ukončení liečby inhibítorom protónovej pumpy.

Niektoré deti s chronickým ochorením môžu vyžadovať dlhodobú liečbu, hoci sa neodporúča.

Liečba inhibítormi protónovej pumpy môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika gastrointesti­nálnych infekcií, ktorých pôvodcom je Salmonella a Campylobacter (pozri časť 5.1).

Podobne ako pri všetkých dlhodobých terapiách je potrebné pravidelne sledovať pacientov, predovšetkým ak liečba trvá viac ako 1 rok.

Tevazol obsahuje sacharózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami intolerancie fruktózy, glukózo-galaktózovej malabsorpcie alebo deficitu sacharázy a izomaltázy nesmú užívať tento liek.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinky omeprazolu na farmakokinetiku iných liečiv

Liečivá s absorpciou závislou od pH

Znížená kyslosť vo vnútri žalúdka počas liečby omeprazolom môže zvýšiť alebo znížiť absorpciu liečiv s absorpciou závislou od pH žalúdka.

Nelfinavir, atazanavir

V prípade súbežného podávania s omeprazolom sú plazmatické hladiny nelfinaviru a atazanaviru znížené.

Súbežné podávanie omeprazolu s nelfinavirom je kontraindikované (pozri časť 4.3). Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) znížilo priemernú expozíciu nelfinaviru približne o 40 % a priemerná expozícia farmakologicky aktívnemu metabolitu M8 bola znížená približne o 7590 %. Interakcia môže tiež zahŕňať inhibíciu CYP2C19.

Súbežné podávanie omeprazolu s atazanavirom sa neodporúča (pozri časť 4.4). Súbežné podávanie omeprazolu (40 mg jedenkrát denne) s 300 mg atazanaviru/100 mg ritonaviru zdravým dobrovoľníkom malo za následok zníženie expozície atazanaviru o 75 %. Zvýšenie dávky atazanaviru na 400 mg nekompenzovalo dopad omeprazolu na expozíciu atazanaviru. Súbežné podávanie omeprazolu (20 mg jedenkrát denne) so 400 mg atazanaviru/100 mg ritonaviru zdravým dobrovoľníkom malo za následok zníženie expozície atazanaviru približne o 30 % v porovnaní s 300 mg atazanaviru/100 mg ritonaviru jedenkrát denne.

Digoxín

Súbežná liečba omeprazolom (20 mg denne) a digoxínom zvýšila u zdravých jedincov biologickú dostupnosť digoxínu o 10 %. Zriedkavo bola zaznamenaná toxicita digoxínu. Opatrnosť je však potrebná, keď sa omeprazol podáva vo vysokých dávkach starším pacientom. Vtedy je potrebné posilniť terapeutické sledovanie hladín digoxínu.

Klopidogrel

Výsledky zo štúdií na zdravých dobrovoľníkoch preukázali farmakokinetické (FK)/ farmakodynamické (FD) interakcie medzi klopidogrelom (300 mg úvodná dávka/75 mg/deň udržiavacia dávka) a omeprazolom (80 mg p.o. denne). Expozícia na aktívny metabolit klopidogrelu bola znížená v priemere o 46% a zníženie maximálnej inhibície (ADP indukovanej) agregácie krvných doštičiek v priemere o 16%.

V observačných a klinických štúdiách sa zistili inkonzistentné údaje o klinických dôsledkoch tejto FK/FD interakcie z hľadiska závažných kardiovaskulárnych príhod. Preventívne sa súbežnému použitiu omeprazolu a klopidogrelu má zabrániť (pozri časť 4.4).

Iné liečivá

Absorpcia pozakonazolu, erlotinibu, ketokonazolu a itrakonazolu je významne znížená a tak môže byť narušená klinická účinnosť. V prípade pozakonazolu a erlotinibu sa treba vyhýbať súbežnému používaniu.

Liečivá metabolizované CYP2C19

Omeprazol je stredne silný inhibítor CYP2C19, hlavného enzýmu, ktorý metabolizuje omeprazol. Preto metabolizmus súbežne podávaných liečiv, ktoré sú tiež metabolizované CYP2C19, sa môže znížiť a systémová expozícia týmto látkam sa môže zvýšiť. Príkladmi takýchto liečiv sú R-warfarín a iné antagonisty vitamínu K, cilostazol, diazepam a fenytoín.

Cilostazol

Omeprazol podávaný v dávkach 40 mg zdravým jedincom v skríženej štúdii zvýšil Cmax cilostazolu o 18 % a AUC o 26 % a jedného z jeho aktívnych metabolitov o 29 % a o 69 % (v uvedenom poradí).

Fenytoín

Sledovanie plazmatickej koncentrácie fenytoínu sa odporúča počas prvých dvoch týždňov od začiatku liečby omeprazolom a ak sa dávka fenytoínu upravuje, sledovanie a ďalšia úprava dávky bude potrebná aj po ukončení liečby omeprazolom.

Neznámy mechanizmus

Sachinavir

Súbežné podávanie omeprazolu so sachinavirom/ri­tonavirom malo za následok zvýšenie plazmatických hladín sachinaviru približne až o 70 % sprevádzané dobrou znášanlivosťou u HIV-infikovaných pacientov.

Takrolimus

Zaznamenalo sa, že súbežné podávanie omperazolu zvyšuje sérové hladiny takrolimu. Je potrebné posilniť sledovanie koncentrácií takrolimu, rovnako ako funkcie obličiek (klírens kreatinínu) a ak je to potrebné, upraviť dávkovanie takrolimu.

Metotrexát

Ak sa podáva spolu s inhibítormi protónovej pumpy, hladiny metotrexátu boli zvýšené u niektorých pacientov. Pri podávaní vysokých dávok metotrexátu treba zvážiť dočasné stiahnutie omeprazolu.

Účinky iných liečiv na farmakokinetiku omeprazolu

Inhibítory CYP2C19 a/alebo CYP3A4

Keďže sa omeprazol metabolizuje enzýmami CYP2C19 a CYP3A4, liečivá, o ktorých je známe, že inhibujú CYP2C19 alebo CYP3A4 (ako je klaritromycín a vorikonazol), môžu spôsobiť zvýšenie sérových hladín omeprazolu znížením rýchlosti metabolizmu omeprazolu. Súbežná liečba vorikonazolom viedla k viac ako dvojnásobnej expozícii omeprazolu. Pretože vysoké dávky omeprazolu boli dobre tolerované, úprava dávky omeprazolu sa zvyčajne nevyžaduje. Úprava dávky sa má však zvážiť u pacientov so závažným poškodením funkcie pečene a ak je indikovaná dlhodobá liečba.

Induktory CYP2C19 a/alebo CYP3A4

Liečivá, o ktorých je známe, že indukujú enzýmy CYP2C19 alebo CYP3A4 alebo obidva (ako je rifampicín a ľubovník bodkovaný), môžu spôsobiť zníženie sérových hladín omeprazolu zvýšením rýchlosti metabolizmu omeprazolu.

4.6    Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Výsledky z troch prospektívnych epidemiologických štúdií (viac ako 1 000 odhalených výsledkov) nenaznačujú žiadne nežiaduce účinky omeprazolu na graviditu alebo na zdravie plodu/novorodenca. Omeprazol sa môže používať počas gravidity.

Dojčenie

Omeprazol sa vylučuje do materského mlieka, nie je však pravdepodobné, že by ovplyvňoval dieťa, keď sa používajú terapeutické dávky.

Fertilita

Štúdie na zvieratách s racemickou zmesou omeprazolu po perorálnom podaní nenaznačujú vplyv na fertilitu.

4.7    Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Je nepravdepodobné, že by Tevazol ovplyvňoval schopnosť viesť vozidlo alebo obsluhovať stroje. Môžu sa vyskytnúť nežiaduce liekové reakcie, ako je závrat a problémy s videním (pozri časť 4.8). Ak sa u pacienta vyskytnú, pacienti nemajú viesť vozidlá ani obsluhovať stroje.

4.8    Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie vedľajšie účinky (1 – 10 % pacientov) sú bolesť hlavy, bolesť brucha, zápcha, hnačka, plynatosť a nauzea/vracanie.

Tabuľkový zoznam nežiaducich účinkov

V programe klinických štúdií pre omeprazol a po uvedení lieku na trh sa identifikovali nasledujúce nežiaduce liekové reakcie alebo sa zaznamenalo podozrenie na ne. O žiadnej reakcii sa nezistilo, že by súvisela s dávkou. Nežiaduce reakcie uvedené nižšie sú klasifikované podľa frekvencie a tried orgánových systémov (TOS). Kategórie frekvencie sú definované podľa nasledujúcej konvencie: veľmi časté (> 1/10), časté (> 1/100, < 1/10), menej časté (> 1/1 000, < 1/100), zriedkavé (> 1/10 000, < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000), neznáme (nemožno odhadnúť z dostupných údajov).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť omeprazolu sa stanovila celkovo u 310 detí vo veku 0 až 16 rokov s ochorením súvisiacim s kyselinou. Tieto údaje sa získali z klinickej štúdie zahŕňajúcej 46 detí, ktorým sa na liečbu závažnej erozívnej ezofagitídy podávali udržiavacie dávky omeprazolu počas 749 dní. Profil nežiaducich udalostí bol pri krátkodobej aj pri dlhodobej liečbe zvyčajne rovnaký ako u dospelých. Nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa účinkov dlhodobej liečby omeprazolom na pubertu a rast.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

O účinkoch predávkovaní omeprazolom u ľudí sú dostupné len obmedzené informácie. V literatúre boli popísané dávky až do 560 mg a zaznamenali sa ojedinelé hlásenia, keď jednorazové perorálne dávky dosiahli až 2 400 mg omeprazolu (120-násobok zvyčajnej odporúčanej klinickej dávky). Zaznamenala sa nauzea, vracanie, závrat, bolesť brucha, hnačka a bolesť hlavy. V jednotlivých prípadoch bola tiež popísaná apatia, depresia a zmätenosť.

Opísané symptómy boli prechodné a nezaznamenal sa žiadny závažný následok. Rýchlosť eliminácie sa pri zvýšených dávkach nezmenila (kinetika prvého rádu). Liečba – ak je potrebná – je symptomatická.

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: liečivá pri poruchách acidity, inhibítory protónovej pumpy,

ATC kód: A02BC01

Mechanizmus účinku

Omeprazol, racemická zmes dvoch enantiomérov, znižuje sekréciu žalúdkovej kyseliny prostredníctvom vysoko cieleného mechanizmu účinku. Je to špecifický inhibítor kyselinovej pumpy v parietálnej bunke. Pôsobí rýchlo a poskytuje kontrolu prostredníctvom reverzibilnej inhibície sekrécie žalúdkovej kyseliny pri dávkovaní jedenkrát denne.

Omeprazol je slabá zásada, koncentruje sa a konvertuje na aktívnu formu v silne kyslom prostredí intracelulárnych kanálikov v parietálnej bunke, kde inhibuje enzým H⁺/K⁺-ATPázu – kyselinovú pumpu. Tento vplyv na finálny krok procesu tvorby žalúdkovej kyseliny je závislý od dávky a poskytuje vysoko účinnú inhibíciu obidvoch – bazálnej aj stimulovanej sekrécie kyseliny, bez ohľadu na stimul.

Farmakodynamické účinky

Všetky pozorované farmakodynamické účinky je možné vysvetliť účinkom omeprazolu na sekréciu kyseliny.

Účinok na sekréciu žalúdkovej kyseliny

Perorálne podanie omeprazolu jedenkrát denne poskytuje rýchlu a účinnú inhibíciu dennej a nočnej sekrécie žalúdkovej kyseliny s maximálnym účinkom dosiahnutým v priebehu 4 dní liečby. Pri dávke 20 mg omeprazolu sa priemerné zníženie 24-hodinovej acidity vo vnútri žalúdka o minimálne 80 % u pacientov s dvanástnikovým vredom potom udržiavalo, pričom priemerné zníženie maximálnej tvorby kyseliny po stimulácii pentagastrínom bolo približne 70 % 24 hodín po podaní.

U pacientov s dvanástnikovým vredom sa pri perorálnom podávaní omprazolu 20 mg denne udržiava v žalúdku pH > 3 priemerne 17 hodín z 24 hodín.

Následkom zníženej sekrécie kyseliny a acidity vo vnútri žalúdka omeprazol v závislosti od dávky znižuje/normalizuje expozíciu ezofágu kyseline u pacientov s gastroezofa­geálnou refluxnou chorobou.

Inhibícia sekrécie kyseliny súvisí s plochou pod krivkou závislosti plazmatickej koncentrácie omeprazolu od času (AUC) a nesúvisí s aktuálnou plazmatickou koncentráciou v danom čase.

Počas liečby omeprazolom sa nepozorovala žiadna tachyfylaxia.

Účinok na H. pylori

H. pylori súvisí s peptickou vredovou chorobu, vrátane vredovej choroby dvanástnika a žalúdka. H. pylori je hlavný faktor v rozvoji gastritídy. H. pylori spolu so žalúdkovou kyselinou sú hlavnými faktormi rozvoja peptickej vredovej choroby. H. pylori je hlavný faktor v rozvoji atrofickej gastritídy, ktorá súvisí so zvýšeným rizikom rozvoja rakoviny žalúdka.

Eradikácia H. pylori omeprazolom a antibiotikami sa spája s vysokou mierou zhojenia a dlhodobou remisiou peptických vredov.

Testovali sa dvojkombinačné liečby a zistilo sa, že sú menej účinné ako trojkombinačné liečby. Môžu sa však vziať do úvahy v prípadoch, keď známa hypersenzitivita zabraňuje použitiu akejkoľvek trojkombinácie.

Iné účinky súvisiace s inhibíciou kyseliny

Počas dlhodobej liečby sa zaznamenali glandulárne cysty v žalúdku s o niečo vyššou frekvenciou. Tieto zmeny sú fyziologickým dôsledkom výraznej inhibície sekrécie kyseliny, sú benígne a javia sa byť reverzibilné.

Znížená žalúdková acidita z akéhokoľvek dôvodu, vrátane inhibítorov protónovej pumpy, zvyšuje v žalúdku počet baktérií, ktoré sú normálne prítomné v gastrointes­tinálnom trakte. Liečba liečivami, ktoré znižujú kyselinu, môže mať za následok mierne zvýšené riziko gastrointesti­nálnych infekcií, ktorých pôvodcom je Salmonella a Campylobacter.

Počas liečby antisekrečnými liekmi sa zvyšuje sérová hladina gastrínu ako reakcia na zníženie sekrécie kyseliny. Zvýši sa tiež hladina CgA kvôli zníženiu kyslosti žalúdka. Zvýšená hladina CgA môže ovplyvňovať vyšetrenia na neuroendokrinné nádory.

Z dostupných uverejnených dôkazov vyplýva, že inhibítory protónovej pumpy sa majú vysadiť 5 dní až 2 týždne pred meraniami hladiny CgA. To má umožniť, aby sa hladiny CgA, ktoré by mohli byť po liečbe PPI umelo zvýšené, vrátili do referenčného rozsahu.

U niektorých pacientov (detí i dospelých) v priebehu dlhodobej liečby omeprazolom bol pozorovaný zvýšený počet ECL buniek čo môže súvisieť so zvýšenou hladinou sérového gastrínu. Uvedené zistenia nie sú považované za klinicky významné.

Pediatrická populácia

V nekontrolovanej štúdii u detí (vo veku 1 až 16 rokov) so závažnou refluxnou ezofagitídou omeprazol v dávkach 0,7 až 1,4 mg/kg zlepšil úroveň ezofagitídy u 90 % prípadov a významne znížil príznaky refluxu. V jednoducho slepej štúdii boli deti vo veku 0 – 24 mesiacov s klinicky diagnostikovanou gastroezofageálnou refluxnou chorobou liečené s 0,5; 1,0 alebo 1,5 mg omeprazolu/kg. Frekvencia epizód vracania/regur­gitácie sa znížila o 50 % po 8 týždňoch liečby bez ohľadu na dávku.

Eradikácia H. pylori u detí

Randomizovaná, dvojito slepá klinická štúdia (štúdia Héliot) zistila, že omeprazol v kombinácii s dvoma antibiotikami (amoxicilínom a klaritromycínom) bol bezpečný a účinný v liečbe infekcie H. pylori u detí s gastritídou vo veku 4 roky a viac: miera eradikácie H. pylori: 74,2 % (23/31 pacientov) s omeprazolom + amoxicilínom + klaritromycínom oproti 9,4 % (3/32 pacientov) s amoxicilínom + klaritromycínom. Čo sa týka dyspeptických symptómov, nedokázal sa však žiadny dôkaz o akomkoľvek klinickom prínose. Táto štúdia nepodporuje žiadne informácie týkajúce sa detí vo veku menej ako 4 roky.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Omeprazol a omeprazol magnesium sú acidolabilné látky, a preto sa perorálne podávajú vo forme gastrorezistentných granúl v kapsulách alebo tabletách. Absorpcia omeprazolu je rýchla a najvyššie hladiny v plazme sa dosahujú približne po 1 až 2 hodinách po podaní dávky. K absorpcii omeprazolu dochádza v tenkom čreve a zvyčajne je ukončená v priebehu 3 až 6 hodín. Súbežný príjem potravy nemá na biologickú dostupnosť žiadny vplyv. Systémová dostupnosť (biologická dostupnosť) omeprazolu po perorálnom podaní jednorazovej dávky je približne 40%. Po opakovanom podávaní jedenkrát denne sa biologická dostupnosť zvyšuje na približne 60%.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem u zdravých jedincov je približne 0,3 l/kg telesnej hmotnosti. 97 % omeprazolu sa viaže na plazmatické bielkoviny.

Biotransformácia

Omeprazol sa úplne metabolizuje pomocou systému cytochrómu P450 (CYP). Prevažná časť jeho metabolizmu závisí od polymorfie CYP2C19, ktorý je zodpovedný za tvorbu hydroxyomeprazolu, hlavného metabolitu v plazme. Zvyšná časť závisí od ďalšej špecifickej izoformy, CYP3A4, ktorá je zodpovedná za tvorbu omeprazolsulfónu. Ako následok vysokej afinity omeprazolu voči CYP2C19 existuje možnosť kompetitívnej inhibície a metabolických interakcií liečivo-liečivo s inými substrátmi pre CYP2C19. Z dôvodu nízkej afinity voči CYP3A4 však nemá omeprazol žiadny potenciál inhibovať metabolizmus iných substrátov CYP3A4. Okrem toho omeprazolu chýba inhibičný účinok na hlavné enzýmy CYP.

Približne 3% belošskej populácie a 15 až 20% populácie aziatov chýba funkčný enzým CYP2C19 a nazývajú sa slabými metabolizérmi. U týchto osôb je metabolizmus pravdepodobne katalyzovaný hlavne CYP3A4. Po opakovanom podaní 20 mg omeprazolu jedenkrát denne bola priemerná AUC 5 až 10-krát vyššia u slabých metabolizátorov ako u jedincov, ktorí majú funkčný enzým CYP2C19 (silní metabolizátori). Priemerné maximálne plazmatické koncentrácie boli tiež vyššie, 3 až 5-krát. Tieto zistenia nemajú žiadny dopad na dávkovanie omeprazolu.

Eliminácia

Plazmatický eliminačný polčas omeprazolu je zvyčajne kratší ako jedna hodina po jednorazovom aj opakovanom perorálnom podaní jedenkrát denne. Počas podávania jedenkrát denne sa omeprazol medzi dávkami z plazmy úplne eliminuje bez tendencie ku kumulácii. Takmer 80 % perorálnej dávky omeprazolu sa vylúči vo forme metabolitov do moču, zvyšok stolicou – vytvorený predovšetkým sekréciou žlče.

Linearita/neli­nearita

AUC omeprazolu sa zvyšuje po opakovanom podaní. Toto zvýšenie je závislé od dávky a po opakovanom podaní vedie k nelineárnej závislosti medzi dávkou a AUC. Táto závislosť od času a dávky je dôsledkom zníženia metabolizmu prvého prechodu a systémového klírensu, pravdepodobne spôsobeného inhibíciou enzýmu CYP2C19 omeprazolom a/alebo jeho metabolitmi (napr. sulfónom). U žiadneho metabolitu sa nezistil vplyv na sekréciu žalúdkovej kyseliny.

Ostatné špeciálne populácie

Porucha funkcie pečene

Metabolizmus u pacientov s dysfunkciou pečene je zhoršený, výsledkom čoho je zvýšenie AUC.

U omeprazolu sa neprejavila žiadna tendencia kumulácie pri dávkovaní jedenkrát denne.

Porucha funkcie obličiek

Farmakokinetika omeprazolu, vrátane systémovej biologickej dostupnosti a miery eliminácie ostáva u pacientov so zníženou renálnou funkciou nezmenená.

Starší pacienti

Miera metabolizmu omeprazolu je o niečo znížená u pacientov vo vyššom veku (75 až 79-ročných).

Pediatrická populácia

Počas liečby odporúčanými dávkami u detí vo veku od 1 roka sa dosiahli podobné plazmatické koncentrácie ako u dospelých. U detí mladších ako 6 mesiacov je klírens omeprazolu nízky z dôvodu nízkej kapacity metabolizovať omeprazol.

5.3 predklinické údaje o bezpečnosti

V celoživotných štúdiách na potkanoch liečených omeprazolom sa pozorovala hyperplázia žalúdkových buniek ECL a karcinoidy. Tieto zmeny sú dôsledkom pretrvávajúcej hypergastrinémie, sekundárneho dôsledku inhibície kyseliny. Podobné zistenia sa zistili po liečbe antagonistami receptorov H2, inhibítormi protónovej pumpy a po čiastočnej fundektómii. Takže tieto zmeny nie sú priamym účinkom jednotlivých liečiv.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

10 mg:

zrnený cukor (obsahuje sacharózu a kukuričný škrob)

sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) laurylsulfát sodný

povidón K30 fosforečnan sodný x 12 H2O hydroxid sodný, EP hypromelóza

disperzia kopolyméru kyseliny metakrylovej s etylakrylátom (1:1) trietylcitrát

oxid titaničitý (E171)

mastenec erytrozín (E127) chinolínová žltá (E104) červený oxid železitý (E172)

želatína

20 mg:

zrnený cukor (obsahuje sacharózu a kukuričný škrob) sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) laurylsulfát sodný

povidón K30

fosforečnan sodný x 12 H2O hydroxid sodný, EP

hypromelóza

disperzia kopolyméru kyseliny metakrylovej s etylakrylátom (1:1) trietylcitrát oxid titaničitý (E171)

mastenec

erytrozín (E127)

chinolínová žltá (E104)

indigokarmín (E132)

želatína

40 mg:

zrnený cukor (obsahuje sacharózu a kukuričný škrob) sodná soľ karboxymetylškrobu (typ A) laurylsulfát sodný

povidón K30

fosforečnan sodný x 12 H2O

hydroxid sodný, EP

hypromelóza

disperzia kopolyméru kyseliny metakrylovej s etylakrylátom (1:1) trietylcitrát oxid titaničitý (E171)

mastenec

erytrozín (E127)

chinolínová žltá (E104)

indigokarmín (E132)

želatína

Potlač:

šelak

bezvodý etanol

izopropyl alkohol

propylénglykol

N-butyl alkohol

polyvinylpirolidon

hydroxid sodný oxid titaničitý (E171)

6.2    Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3    Doba použiteľnosti

2 roky

6.4   Špeciálne upozornenia na uchovávanie

HDPE fľaša:

Uchovávajte pri teplote do 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale.

Fľašu udržiavajte dôkladne uzatvorenú na ochranu pred vlhkosťou.

Blister:

Uchovávajte pri teplote do 30°C.

Uchovávajte v pôvodnom obale.

6.5   Druh obalu a obsah balenia

HDPE fľaša a polypropylénový uzáver s vloženým vysušovadlom.

Veľkosť balenia 5, 7, 14, 15, 20, 21, 28, 30, 42, 50, 56, 60, 84, 98, 100 alebo 500 kapsúl.

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

Al/Al blister

Veľkosť balenia: 5, 7, 14, 15, 20, 21, 28, 30, 42, 50, 56, 60, 84, 98, 100 alebo 500 kapsúl

Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.

6.6    Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

7.  DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

TEVA Pharmaceuticals Slovakia s.r.o.

Teslova 26, 821 02 Bratislava

Slovenská republika

8.  REGISTRAČNÉ ČÍSLO

Tevazol 10 mg: 09/0121/08-S

Tevazol 20 mg: 09/0122/08-S

Tevazol 40 mg: 09/0123/08-S

9.  DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 08. apríl 2008

Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. február 2013