TISERCIN - súhrnné informácie

1. NÁZOV LIEKU

TISERCIN

25 mg/ml injekčný roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 ml injekčného roztoku obsahuje 25 mg levomepromazínu.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Injekčný roztok.

Vzhľad: bezfarebný, krištáľovo číry roztok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Akútne psychotické stavy so psychomotorickou excitáciou a ťažkou anxietou:

• akútny atak schizofrénie,
• iné akútne psychotické stavy.

Adjuvantná liečba pri chronických psychózach

• chronická schizofrénia,
• chronické halucinačné psychózy.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Pri psychózach je začiatočná dávka 25 – 50 mg denne, podaná v dvoch jednotlivých dávkach. Začiatočná dávka sa môže podľa potreby zvýšiť až na 150 – 250 mg denne (podaná v 2 – 3 jednotlivých dávkach). Po nástupe účinku možno dávku znížiť na udržiavaciu.

Parenterálne podanie je indikované, ak perorálna liečba nie je možná. Odporúčaná denná dávka je 75 – 100 mg (v 2 – 3 jednotlivých dávkach) so zabezpečeným pokojom na lôžku a s monitorovaním krvného tlaku a pulzu. Pri intramuskulárnom podaní je liek potrebné podávať hlbokou intramuskulárnou injekciou. Pri intravenóznom podaní je nutné liek podávať vo forme veľmi zriedenej pomalej infúzie (50 – 100 mg Tisercinu v 250 ml izotonického roztoku chloridu sodného alebo v roztoku glukózy).

Spôsob podávania

Injekcia na intramuskulárne ( i.m.) podanie.

Intravenózne (i.v.) podanie iba v kvapkovej infúzii po zriedení.

4.3 Kontraindikácie

• precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1,
• súbežné podávanie s antihyperten­zívami,
• precitlivenosť na fenotiazíny,
• predávkovanie látkami s tlmivým účinkom na CNS (alkohol, celkové anestetiká, hypnotiká),
• glaukóm s úzkym uhlom,
• retencia v močovom trakte,
• Parkinsonova choroba,
• skleróza multiplex,
• myasténia gravis, hemiplégia,
• závažná kardiomyopatia (cirkulačná insuficiencia),
• závažná porucha funkcie pečene alebo obličiek,
• klinicky významná hypotenzia,
• ochorenie krvotvorných orgánov,
• porfýria,
• dojčenie,
• liek je kontraindikovaný u detí do 12 rokov veku.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Podávanie lieku sa musí okamžite ukončiť, ak sa objaví akákoľvek reakcia z precitlivenosti.

Používaniu lieku v gravidite má predchádzať dôsledné prehodnotenie pomeru prínosu a rizík (pozri časť 4.6).

Súbežné používanie látok tlmiacich centrálny nervový systém, MAO inhibítorov a anticholínergík vyžaduje zvýšenú opatrnosť (pozri časť 4.5).

Vzhľadom na riziko akumulácie a toxicity, podávanie pacientom s poruchou funkcie obličiek a/alebo pečene vyžaduje zvýšený dohľad.

Zvýšená mortalita u starších pacientov s demenciou

Výsledky dvoch veľkých výskumných štúdií ukázali, že starší pacienti s demenciou, ktorí sú liečení antipsychotikami majú mierne zvýšené riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí antipsychotiká neužívajú. V súčasnosti nie sú dostupné dostatočné údaje na spoľahlivý odhad veľkosti rizika a príčina zvýšeného rizika nie je známa.

Tisercin nie je vhodný na liečbu porúch správania súvisiacich s demenciou.

Starší (najmä dementní) pacienti majú vyššiu predispozíciu k posturálnej hypotenzii a sú citlivejší na anticholínergné a sedatívne účinky fenotiazínov. Okrem toho sú veľmi náchylní na extrapyramídové nežiaduce účinky, preto je u týchto pacientov zvlášť dôležitá nízka začiatočná dávka a jej postupné zvyšovanie.

Aby sa predišlo posturálnej hypotenzii, pacient si má po podaní prvej dávky na pol hodiny ľahnúť. Ak sa po podaní lieku objavia závraty, odporúča sa zabezpečiť pokoj na lôžku po podaní každej dávky.

Riziko venózneho trombembolizmu (VTE)

V súvislosti s užívaním antipsychotík boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu (VTE). Keďže pacienti liečení antipsychotikami majú často získané rizikové faktory pre VTE, je nutné identifikovať všetky rizikové faktory pre VTE pred, ako aj počas liečby Tisercinom a prijať potrebné preventívne opatrenia.

Ak je to možné, je potrebné meniť miesto vpichu injekcie, pretože liek vyvoláva lokálne podráždenie a poškodenie tkaniva.

U pacientov s kardiovasku­lárnymi ochoreniami v anamnéze, zvlášť u starších a u pacientov s diagnostikovaným kongestívnym zlyhaním srdca, poruchami prevodového systému srdca, arytmiami, kongenitálnym syndrómom dlhého QT a nestabilnou cirkuláciou, sa odporúča postupovať obozretne. Pred začatím liečby Tisercinom je potrebné urobiť EKG, aby sa vylúčilo akékoľvek možné kardiovaskulárne ochorenie, ktoré by bolo kontraindikáciou liečby. Ako aj u iných fenotiazínov, v súvislosti s liečbou levomepromazínom bolo hlásené predĺženie QT, arytmie a veľmi zriedkavo arytmia „torsade de pointes“ (pozri aj časti 4.8 a 4.9).

Ak sa počas liečby antipsychotikami objaví hypertermia, je vždy potrebné vylúčiť malígny neuroleptický syndróm (NMS). NMS je potenciálne fatálne ochorenie charakterizované nasledovnými príznakmi: svalová stuhnutosť, hypertermia, zmätenosť, poruchy vegetatívneho nervového systému (nestabilný krvný tlak, tachykardia, arytmia, potenie), katatónia.

Laboratórne vyšetrenia: zvýšené hladiny kreatínfosfokinázy (CPK), myoglobinúria (rabdomyolýza) a akútna obličková nedostatočnosť. Všetky tieto príznaky svedčia pre rozvoj NMS, preto ak sa objavia, je potrebné liečbu Tisercinom okamžite ukončiť a to aj v prípade, ak počas liečby chýbajú klinické príznaky NMS a objaví sa hypertermia nejasnej etiológie. Ak stav pacienta po zotavení z NMS vyžaduje ďalšiu antipsychotickú liečbu, jej výber si vyžaduje dôkladné zváženie.

V literatúre sa udáva tolerancia voči sedatívnemu účinku fenotiazínov a skrížená tolerancia voči antipsychotikám. Táto tolerancia môže vysvetliť príznaky dysfunkcie, ktoré sa objavujú po náhlom vynechaní vysokých alebo dlhodobo podávaných dávok: nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy, tras, potenie, tachykardia, nespavosť, nepokoj. Vzhľadom na to je potrebné užívanie lieku ukončovať vždy postupne.

Mnohé antipsychotiká, vrátane levomepromazínu, môžu znižovať prah vzniku epileptických kŕčov a vyvolávať epileptické záchvaty na EEG. Preto sú počas titrovania dávky Tisercinu u epileptických pacientov nevyhnutné podrobné klinické a EEG kontroly.

Cholestatickému ikteru podobná hepatotoxická reakcia vyvolaná chlórpromazínom sa môže objaviť aj u iných fenotiazínov. Reakcia závisí od individuálnej citlivosti pacienta a úplne vymizne po ukončení liečby. Počas dlhodobej liečby sú preto indikované pravidelné kontroly pečeňových testov.

U niektorých pacientov liečených fenotiazínmi bola hlásená agranulocytóza a leukopénia, preto sa aj napriek veľmi nízkej incidencii odporúča počas chronickej liečby pravidelná kontrola krvného obrazu.

Užívanie alkoholických nápojov počas liečby a tiež až do odznenia účinku lieku (4 – 5 dní po skončení užívania Tisercinu) je zakázané.

Pred a počas liečby sa odporúča pravidelne kontrolovať:

• krvný tlak, (najmä u pacientov s nestabilnou cirkuláciou a u predisponovaných k nízkemu tlaku),
• funkciu pečene (predovšetkým u pacientov s ochorením pečene),
• diferenciálny krvný obraz (v prípade horúčky, faryngitídy a ak je podozrenie na leukopéniu alebo agranulocytózu; na začiatku a počas dlhodobej liečby).
• EKG (pri kardiovaskulárnych ochoreniach a u starších pacientov).

4.5 Liekové a iné interakcie

Vyhnite sa súbežnému podávaniu s:

• Antihypertenzívami: kvôli riziku ťažkej hypotenzie,
• MAO inhibítormi: pretože účinky Tisercinu sa môžu predĺžiť a jeho nežiaduce účinky môžu byť závažnejšie.

Opatrne kombinujte s:

• Liekmi s anticholínergným účinkom (tricyklické antidepresíva, Hl-antihistaminiká, niektoré antiparkinsoniká, atropín, skopolamín, sukcinylcholín), pretože môže dôjsť k zosilneniu anticholínergných účinkov -paralytický ileus, retencia v močovom trakte, glaukóm. Po kombinácii so skopolamínom boli udávané extrapyramídové nežiaduce účinky.
• Liekmi tlmiacimi centrálny nervový systém (narkotiká, celkové anestetiká, anxiolytiká, sedatíva a hypnotiká, trankvilizéry, tricyklické antidepresíva); zvyšujú účinok na CNS.
• Stimulanciami centrálneho nervového systému (napr. deriváty amfetamínu); dochádza k zníženiu stimulačných účinkov.
• Levodopa; jej účinok je znížený.
• Perorálnymi antidiabetikami; ich účinnosť je znížená a môže dôjsť k hyperglykémii.
• Liečivami predlžujúcimi QT interval (niektoré antiarytmiká, makrolidové antibiotiká, niektoré antimykotiká azolového typu, cisaprid, niektoré antidepresíva, niektoré antihistaminiká, diuretiká s nepriamym hypokaliemickým účinkom); účinky sa môžu znásobovať a incidencia arytmií sa môže zvyšovať.
• Dilevalol; vzájomnou inhibíciou metabolizmu môže dôjsť k vzájomnému zvyšovaniu účinkov. Ak sa podávajú súbežne, môže byť potrebné znížiť dávku jedného alebo oboch liekov. Nemožno vylúčiť rovnaké interakcie s inými betablokátormi.
• Látkami zvyšujúcimi citlivosť na svetlo; fotosenzibilita sa môže zvýšiť.
• Alkoholom; tlmivý účinok na centrálny nervový systém oboch látok sa zvyšuje a zároveň narastá pravdepodobnosť extrapyramídových nežiaducich účinkov.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

U matiek liečených fenotiazínmi boli hlásené viaceré prípady detí s vrodenými malformáciami; nepreukázala sa však kauzálna súvislosť s liečbou fenotiazínmi. Napriek chýbajúcim údajom z kontrolovaných klinických štúdií sa liek nesmie podávať počas gravidity, iba ak po dôslednom vyhodnotení pomeru rizika a prínosu (podľa FDA klasifikácie levomepromazín patrí vo vzťahu ku gravidite do kategórie C).

Novorodenci vystavení pôsobeniu antipsychotík (vrátane levomepromazínu) počas tretieho trimestra gravidity matky, sú vystavení riziku nežiaducich účinkov vrátane extrapyramídových príznakov a/alebo príznakov z vysadenia, ktoré môžu byť premenlivé čo sa týka závažnosti a dĺžky trvania po pôrode. Boli hlásené prípady podráždenosti, hypertónie, hypotónie, trasu, ospalosti, ťažkostí s dýchaním alebo porúch kŕmenia. V dôsledku toho majú byť novorodenci starostlivo sledovaní.

Dojčenie

Napriek chýbajúcim kontrolovaným údajom je používanie levomepromazínu v období dojčenia kontraindikované, pretože sa vylučuje do materského mlieka.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Na začiatku liečby je vedenie vozidiel a vykonávanie činností so zvýšeným rizikom úrazu zakázané po dobu, ktorá závisí od reakcie pacienta na liečbu. Ďalší rozsah zákazu sa stanovuje individuálne.

4.8 Nežiaduce účinky

Poruchy krvi a lymfatického systému: pancytopénia, agranulocytóza, leukopénia, eozinofília, trombocytopénia.

Poruchy imunitného systému:

edém laryngu, periférny edém, anafylaktoidné reakcie, astma.

Poruchy endokrinného systému:

galaktorea, menštruačné problémy. U niektorých pacientov liečených fenotiazínmi bol hlásený adenóm hypofýzy, na preukázanie príčinného vzťahu k liečbe sú však potrebné ďalšie štúdie.

Poruchy metabolizmu a výživy: pokles telesnej hmotnosti, nedostatok vitamínov.

Poruchy nervového systému:

dezorientácia, zmätenosť, zrakové halucinácie, nezrozumiteľná reč, extrapyramídové príznaky (dyskinézia, dystónia, parkinsonizmus, opistotonus, hyperreflexia), epileptické záchvaty, zvýšený intrakraniálny tlak, vzplanutie psychotických príznakov, katatónia.

Poruchy oka:

depozity v šošovke a rohovke, pigmentózna retinopatia.

Poruchy srdca a srdcovej činnosti:

tachykardia, Adamsov-Stokesov syndróm, môže sa objaviť aj predĺženie QT intervalu (pro-arytmogénny účinok, arytmie typu „torsade de pointes“) (pozri časti 4.3 a 4.4).

Poruchy ciev:

najdôležitejším a najčastejším vedľajším účinkom je posturálna hypotenzia (s pridruženou slabosťou, závratmi a mdlobami).

V súvislosti s antipsychotikami boli hlásené prípady venózneho trombembolizmu, vrátane prípadov pľúcneho embolizmu a hlbokej venóznej trombózy. Frekvencia nežiaducich účinkov: neznáma.

Poruchy gastrointesti­nálneho traktu:

suchosť úst, abdominálny dyskomfort, nevoľnosť, vracanie, zápcha, poruchy pečene (ikterus, cholestáza).

Poruchy kože a podkožného tkaniva:

zvýšená citlivosť na svetlo, erytém, urtikária, pigmentácia, exfoliatívna dermatitída.

Poruchy obličiek a močových ciest: sfarbenie moču, ťažkosti s močením, veľmi zriedkavo poruchy kontrakcií maternice.

Stavy v gravidite, v šestonedelí a perinatálnom období: novorodenecký syndróm z vysadenia (pozri 4.6).

Celkové poruchy a reakcie v mieste podania:

hyperpyrexia.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .

4.9 Predávkovanie

Príznaky predávkovania

Môžu sa vyskytnúť zmeny vitálnych funkcií (najčastejšie hypotenzia, hypertermia), poruchy prevodového systému srdca (predĺžený QT interval, ventrikulárna tachykardia/fi­brilácia, „torsade de pointes“, AV-blokáda), extrapyramídové príznaky, útlm, excitácia centrálneho nervového systému (epileptické kŕče) a malígny neuroleptický syndróm.

Liečba predávkovania

Odporúča sa monitorovať nasledujúce ukazovatele: stav acidobázy, rovnováha elektrolytov a tekutín, obličkové funkcie, objem moču, hladiny pečeňových enzýmov, EKG, u pacientov s malígnym neuroleptickým syndrómom aj sérovú kreatínfosfokinázu (CPK) a telesnú teplotu.

Podľa výsledkov monitorovaných ukazovateľov je potrebné začať so symptomatickou liečbou.

U hypotenzívnych pacientov i.v. náhrada tekutín, Trendelenburgova poloha, možno podať dopamín a/alebo noradrenalín. (Vzhľadom na pro-arytmogenný účinok levomepromazínu musí byť k dispozícii resuscitačná sada a ak bol podaný dopamín a/alebo noradrenalín vyžaduje sa monitorovanie EKG). Kŕče možno liečiť diazepamom, pri opakovaní fenytoínom alebo fenobarbitalom. V prípade rabdomyolýzy treba podať manitol.

Špecifické antidotum nie je známe. Forsírovaná diuréza, hemodialýza ani hemoperfúzia nie sú prínosom.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Psycholeptiká, antipsychotiká, fenotiazíny s alifatickým bočným reťazcom

ATC kód: N05AA02

Mechanizmus účinku

Tisercin je neuroleptikum zo skupiny fenotiazínov so slabším účinkom. Levomepromazín je analóg chlórpromazínu s výraznejším inhibičným účinkom na psychomotoriku ako chlórpromazín.

Pôsobením na dopamínové receptory v talame, hypotalame, retikulárnej formácii a limbickom systéme, levomepromazín tlmí senzorické stimuly, znižuje motorickú aktivitu a pôsobí silne sedatívne; okrem toho má aj antagonistický účinok na iné neurotransmiterové systémy (noradrenergný, serotonínergný, histamínergný, cholínergný). Vďaka týmto účinkom má levomepromazín tiež antiemetické, antihistamínové, antiadrenergné a anticholínergné účinky.

Extrapyramídové nežiaduce účinky sú menej výrazné ako u silnejších neuroleptík. Látka je výrazný alfa-adrenergný antagonista, jej anticholínergné účinky sú mierne.

Levomepromazín zvyšuje prah bolesti (analgetický účinok je podobný morfínu) a má amnestické účinky. Pre schopnosť potencovať účinky analgetík možno liek podávať ako prídavnú liečbu pri ťažkej akútnej a chronickej bolesti. Maximálny analgetický účinok sa po intramuskulárnej injekcii objavuje do 20 – 40 minút a trvá približne 4 hodiny.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Po intramuskulárnej injekcii sa maximálna plazmatická koncentrácia dosiahne približne do 30 –

90 minút.

Levomepromazín sa výrazne metabolizuje na konjugáty sulfátov a glukuronidu, ktoré sa následne vylučujú obličkami. Malá časť dávky (1 %) sa vylučuje močom a stolicou v nezmenenej forme. Polčas eliminácie je 15 – 30 hodín.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Výsledky predklinických štúdií nepreukázali žiadne teratogénne účinky. Nie sú k dispozícii údaje o embryotoxicite levomepromazínu.

U potkanov, ktorí dostávali vysokú dávku levomepromazínu v krmive, sa zistila znížená fertilita.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

bezvodá kyselina citrónová monotioglycerol chlorid sodný (na injekciu) voda na injekcie

6.2 Inkompatibility

Intravenózna zmes zložená z heparínu a levomepromazínu sa môže v priebehu niekoľkých minút zraziť. Liek sa nesmie miešať v injekčnej striekačke s ranitidínom, pretože môže dôjsť k vzniku bieleho zákalu v priebehu 1 hodiny.

6.3 Čas použiteľnosti

2 roky

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Balenie: bezfarebná (typ I) sklenená injekčná ampulka tvaru B s jedným bielym bodom zlomu a dvomi kódovacími krúžkami (jeden tmavočervený a jeden modrý).

Veľkosť balenia: 10×1 ml.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Žiadne zvláštne požiadavky.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Proces otvárania (pre pravákov):

V ľavej ruke držte telo ampulky medzi palcom a ohnutým ukazovákom. Ampulku držte farebnou časťou nahor (obrázok 1.). Uchopte hrdlo medzi palec a ohnutý ukazovák vašej druhej (pravej) ruky. Palec musí prekrývať bod na ampulke (obrázok 2.). Stlačením pravého palca a vytvorením protitlaku ľavým ukazovákom vyviňte mierny a rovnomerný pružný pohyb bez pohnutia rukami od seba alebo bližšie k sebe (obrázok 3.). Krk ampulky môže prasknúť kedykoľvek po použití počiatočného tlaku a nemusíte cítiť kedy sa ampulka zlomí (obrázok 4.).

I.

4.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

EGIS Pharmacetuticals PLC

H-1106 Budapešť, Keresztúri út 30–38.

Maďarsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

68/0275/70-S

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 4. februára 1970

Dátum posledného predĺženia registrácie: 29. júna 2009