Súhrnné informácie o lieku - URUTAL 24 mg
1. NÁZOV LIEKU
URUTAL 24 mg
Tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jedna tableta obsahuje 24 mg betahistíniumdichloridu.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tableta.
Biele okrúhle rovné tablety.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Urutal 24 mg je indikovaný na liečbu:
- Meniérovho syndrómu a príbuzných ochorení, ktoré sú sprevádzané závratmi, tinnitom, poruchami sluchu, nauzeou a vracaním.
- symptomatickú liečbu vestibulárneho vertiga.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Dospelí (vrátane starších pacientov)
Denná dávka betahistínu pre dospelých je v rozmedzí 24 – 48 mg, t.j. jedna tableta Urutalu 24 mg raz alebo dvakrát denne.
Dávka má byť individuálne prispôsobená podľa odozvy pacienta, počiatočná dávka môže byť zvýšená alebo znížená, ale nemá prekročiť dennú dávku 48 mg betahistínu.
Zlepšenie sa niekedy môže spozorovať až po niekoľkých týždňoch liečby.
Pediatrická populácia
Urutal 24 mg sa neodporúča užívať deťom do 18 rokov kvôli nedostatočným údajom o bezpečnosti a účinnosti.
Geriatrická populácia
Hoci sú obmedzené údaje z klinických štúdií v tejto skupine pacientov, rozsiahle postmarketingové skúsenosti potvrdzujú, že nie je potrebná žiadna úprava dávky v tejto populácii.
Poruchy funkcie obličiek
Nie sú dostupné špecifické klinické štúdie v tejto skupine pacientov, ale podľa postmarketingových skúseností nie je potrebná úprava dávky.
Poruchy funkcie pečene
Nie sú dostupné špecifické klinické štúdie v tejto skupine pacientov, ale podľa postmarketingových skúseností nie je potrebná úprava dávky.
Spôsob podávania
Odporúča sa užívanie lieku počas jedla, aby sa znížili tráviace ťažkosti.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na betahistín, alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok, uvedených v časti 6.1. Feochromocytóm.
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
Pri liečbe pacientov s bronchiálnou astmou, peptickým vredom alebo s peptickým vredom v anamnéze sa majú pacienti starostlivo sledovať počas liečby.
Pri predpisovaní betahistínu pacientom s urtikáriou, vyrážkami alebo alergickou rinitídou sa odporúča opatrnosť kvôli možnosti zhoršenia týchto príznakov.
Opatrnosť sa odporúča u pacientov so závažnou hypotenziou.
4.5 Liekové a iné interakcie
Neboli vykonané žiadne in vivo štúdie zamerané na interakcie. Vychádzajúc z in vitro údajov, neočakáva sa žiadna in vivo inhibícia enzýmov cytochrómu P450.
In vitro údaje naznačujú inhibíciu metabolizmu betahistínu liekmi, ktoré inhibujú monoaminooxidázu (MAO), vrátane MAO typu B (napr. selegilín). Pri súbežnom užívaní betahistínu a inhibítorov MAO (vrátane MAO-B selektívnych) sa odporúča opatrnosť.
Keďže betahistín je analóg histamínu, teoreticky je možná interakcia s antihistaminikami, ale takáto interakcia nebola hlásená.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Gravidita
Nie sú k dispozícii žiadne adekvátne údaje o používaní betahistínu u gravidných žien.
Štúdie na zvieratách sú nedostatočné s ohľadom na účinky počas gravidity, na embryonálny/fetálny vývoj, pôrod a postnatálny vývoj. Potenciálne riziko u ľudí nie je známe.
Betahistín sa preto neodporúča používať počas gravidity, pokiaľ to nie je evidentne nevyhnutné.
Dojčenie
Nie je známe, či sa betahistín vylučuje do materského mlieka u ľudí. Nie sú dostupné žiadne štúdie na zvieratách o vylučovaní betahistínu do materského mlieka. Musí sa zvážiť význam tohto lieku pre matku vzhľadom na možný prínos pre matku oproti potenciálnym rizikám pre dieťa.
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Betahistín je indikovaný na liečbu Ménierovej choroby a vertiga. Obe tieto ochorenia môžu negatívne ovplyvniť schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.
V klinických štúdiách, špeciálne zameraných na zistenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje nemal betahistín žiadny, alebo len zanedbateľný vplyv.
4.8 Nežiaduce účinky
Nasledujúce nežiaduce účinky boli pozorované s nižšie spomenutou frekvenciou u pacientov liečených betahistínom v placebom kontrolovaných klinických štúdiách: veľmi časté (>1/10); časté (>1/100 až <1/10); menej časté (>1/1000 až <1/100); zriedkavé (>1/10 000 až <1/1000); veľmi zriedkavé (<1/10 000).
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Časté: nevoľnosť a dyspepsia
Poruchy nervového systému
Časté: bolesť hlavy
Okrem týchto nežiaducich účinkov, pozorovaných počas klinických štúdií boli nasledujúce nežiaduce účinky hlásené spontánne, počas neintervenčného klinického skúšania a vo vedeckej literatúre. Z dostupných údajov nie je možné odhadnúť frekvenciu, preto sú klasifikované ako „neznáme“.
Poruchy imunitného systému
Reakcie z precitlivenosti, napríklad anafylaxia
Poruchy gastrointestinálneho traktu
Mierne žalúdočné ťažkosti (napríklad vracanie, gastrointestinálna bolesť, brušná distenzia a nadúvanie). Tieto ťažkosti zvyčajne vymiznú pri užívaní Urutalu spolu s jedlom, alebo po znížení dávky.
Poruchy kože a podkožného tkaniva
Kožné a podkožné reakcie precitlivenosti, konkrétne angioneurotický edém, žihľavka, vyrážka a svrbenie.
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v .
4.9 Predávkovanie
Zaznamenaných bolo iba niekoľko prípadov predávkovania. Pri dávke nad 640 mg mali niektorí pacienti mierne až nevýrazné príznaky (napríklad nevoľnosť, ospanlivosť, bolesti brucha).
Väčší počet vážnych komplikácií (napríklad kŕče, pľúcne alebo srdcové komplikácie) bol pozorovaný v prípadoch úmyselného predávkovania betahistínom, najmä v kombinácii s ďalším v nadmerných dávkach. Liečba predávkovania má zahŕňať štandardné podporné opatrenia.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antivertiginóza, iné liečivá na centrálnu nervovú sústavu, ATC kód:
N07CA01
U človeka bol preukázaný agonistický účinok betahistínu na H1-histamínové receptory v periférnych krvných cievach prostredníctvom zrušenia betahistínom indukovanej vazodilatácie antagonistom histamínu, difenhydramínom. Betahistín má minimálne účinky na vylučovanie žalúdočnej kyseliny (odpoveď sprostredkovaná H2-receptormi).
Mechanizmus účinku betahistínu pri Meniérovom syndróme nie je jasný. Účinnosť betahistínu v liečbe vertiga môže byť dôsledkom jeho schopnosti upravovať cirkuláciu v oblasti vnútorného ucha alebo dôsledkom priameho účinku na neuróny vo vestibulárnom jadre.
Jednorazové perorálne dávky betahistínu do 32 mg podávané normálnym jedincom spôsobili maximálne potlačenie vyvolaného vestibulárneho nystagmu 3 až 4 hodiny po podaní dávky, pričom vyššie dávky boli účinnejšie v skracovaní trvania nystagmu.
Betahistín u človeka zvyšuje priepustnosť pľúcneho epitelu. Toto zistenie vyplýva zo skrátenej doby vylučovania rádioaktívne značenej látky z pľúc do krvi. Tomuto účinku sa dá predísť perorálnou predliečbou terfenadínom, známym blokátorom H1-receptorov.
Zatiaľ čo histamín má pozitívne inotropné účinky na srdce, nie je známe, že by betahistín zvyšoval srdcový výdaj a jeho vazodilatačný účinok môže u niektorých pacientov spôsobiť malý pokles krvného tlaku.
U človeka má betahistín malý účinok na exokrinné žľazy.
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Absorpcia
Betahistín sa po perorálnom podaní úplne vstrebáva a maximálne plazmatické koncentrácie 14C-značeného betahistínu sa dosiahnu po približne jednej hodine po perorálnom podaní jedincom nalačno.
Eliminácia
Betahistín sa vylučuje vo forme metabolitov, ktoré sa následne vylučujú najmä obličkami. 85–90 % rádioaktivity 8 mg dávky sa objavuje v moči v priebehu 56 hodín, pričom maximálna rýchlosť vylučovania sa dosahuje v priebehu 2 hodín po podaní. Po perorálnom podaní betahistínu sú jeho plazmatické hladiny veľmi nízke. Z tohto dôvodu sa hodnotenie farmakokinetiky betahistínu zakladá na údajoch o plazmatickej koncentrácii jeho jediného metabolitu, kyseliny 2-pyridyloctovej.
Nie sú k dispozícii dôkazy o presystémovom metabolizme a vylučovanie žlčou sa nepovažuje za významný spôsob vylučovania liečiva alebo niektorých z jeho metabolitov. U človeka dochádza k malej alebo nedochádza k žiadnej väzbe na plazmatické bielkoviny, avšak betahistín podlieha metabolizmu v pečeni. Približne 80–90 % podanej dávky sa vylučuje močom.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Chronická toxicita
Nežiaduce účinky na nervový systém psov a paviánov boli pozorované po intravenóznom podaní dávky nad 120 mg/kg/deň.
Štúdie chronickej toxicity po perorálnom podaní betahistíniumdichloridu boli vykonávané u potkanov počas 18 mesiacov a u psov počas 6 mesiacov. Dávky 500 mg/kg u potkanov a 25 mg/kg u psov boli znášané bez zmien v klinických, biochemickývh, chemických a hematologických parametroch. Neboli zistené žiadne histologické nálezy vo vzťahu k liečbe týmito dávkami. Po zvýšení dávky na 300 mg/kg sa u psov objavilo vracanie. V štúdii s betahistínom u potkanov počas 6 mesiacov pri dávkach 39 mg/kg a vyšších bola v literatúre hlásená hyperémia niektorých tkanív. Údaje prezentované v publikácii sú obmedzené. Význam tohto nálezu v danej štúdii preto nie je jasný.
Mutagénny a karcinogénny potenciál
Betahistín nemá mutagénny potenciál.
Špeciálne štúdie karcinogenity betahistíniumdichloridu neboli vykonané. Avšak v 18-mesačnej štúdii chronickej toxicity u potkanov neboli v histopatologickom vyšetrení nájdené žiadne dôkazy, svedčiace pre nádory, neoplazmy alebo hyperpláziu. Z toho vyplýva, že u betahistíniumdichloridu v dávkach až do 500 mg/kg nebol počas tejto obmedzenej 18-mesačnej štúdie nájdený žiadny dôkaz karcinogénneho potenciálu.
Reprodukčná toxicita
O vplyve betahistínu na reprodukciu sú k dispozícii len obmedzené údaje. V jednogeneračnej štúdii u potkanov, kde bola podávaná perorálna dávka betahistínu 250 mg/kg/deň, sa neobjavil nežiaduci vplyv na fertilitu samcov ani samíc, na implantáciu embryí, pôrod ani životaschopnosť potomstva počas laktácie. U odstavených potkanov neboli zaznamenané žiadne abnormality. U gravidných králikov, liečených perorálne betahistínom v dávke 10 alebo 100 mg/kg, sa nepozoroval nežiaduci vplyv na implantáciu, vitalitu alebo hmotnosť embryí a neboli zaznamenané žiadne abnormality skeletu ani mäkkých tkanív u plodov. Z týchto štúdií vyplýva, že betahistín nemá žiadny detekovateľný vplyv na dôležité reprodukčné parametre u potkanov a králikov v daných štúdiách. Betahistín nie je teratogénny. Avšak vzhľadom na výskumný charakter týchto štúdií nie je možné riziko úplne vylúčiť.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
mikrokryštalická celulóza, manitol, monohydrát kyseliny citrónovej, koloidný oxid kremičitý, mastenec.
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
3 roky
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Uchovávajte pri teplote do 25 °C.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
PVC/PVDC/ALU blister, papierová škatuľka s potlačou. Každá papierová škatuľka obsahuje 20 alebo 50 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Žiadne zvláštne požiadavky.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
BELUPO, s.r.o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava, Slovenská republika
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
83/0394/10-S
-
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/ PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE