Vesicare 1 mg/ml perorálna suspenzia - súhrnné informácie

1.   NÁZOV LIEKU

Vesicare 1 mg/ml perorálna suspenzia

2.   KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

1 ml perorálnej suspenzie Vesicare obsahuje 1 mg solifenacínium­sukcinátu, čo zodpovedá 0,75 mg solifenacínu.

Pomocné látky so známym účinkom

Metylparahydro­xybenzoát (E 218) 1,6 mg/ml.

Propylparahydro­xybenzoát (E 216) 0,2 mg/ml.

Tento liek obsahuje malé množstvo etanolu (alkoholu), menej ako 100 mg na maximálnu dennú dávku (10 ml perorálnej suspenzie Vesicare). Etanol pochádza z prírodnej pomarančovej príchuti.

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Perorálna suspenzia.

Vodná, homogénna suspenzia s pomarančovou príchuťou sfarbená do biela až sivobiela.

4.   KLINICKÉ ÚDAJE

4.1    Terapeutické indikácie

• a. Hyperaktívny močový mechúr u dospelých

• b. Neurogénna hyperaktivita detruzora

Perorálna suspenzia Vesicare je indikovaná na liečbu neurogénnej hyperaktivity detruzora (neurogenic detrusor overactivity, NDO) u pediatrických pacientov vo veku 2 až 18 rokov.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

a. Hyperaktívny močový mechúr

Dospelí vrátane starších ľudí

Odporúčaná dávka je 5 mg (5 ml) solifenacínium­sukcinátu jedenkrát denne. V prípade potreby sa dávka môže zvýšiť na 10 mg (10 ml) solifenacínium­sukcinátu jedenkrát denne.

Pediatrická populácia

Účinnosť Vesicare u detí a dospievajúcich s hyperaktívnym močovým mechúrom sa nestanovila. Preto sa Vesicare nemá používať na liečbu hyperaktívneho močového mechúra u detí a dospievajúcich mladších ako 18 rokov. Momentálne dostupné údaje sú uvedené v časti 5.1 a 5.2.

b. Neurogénna hyperaktivita detruzora

Pediatrická populácia (vek 2 až 18 rokov)

Odporúčaná dávka perorálnej suspenzie Vesicare sa určí podľa hmotnosti pacienta. Liečba sa má začať odporúčanou počiatočnou dávkou. Potom sa môže dávka zvýšiť na najnižšiu účinnú dávku. Maximálna dávka sa nemá prekročiť. Počas dlhodobej liečby sa má u pacientov pravidelne – aspoň raz ročne alebo častejšie, ak to je indikované – prehodnocovať pokračovanie v liečbe a možnosť úpravy dávky. Dávky podľa telesnej hmotnosti pacienta sú uvedené v tabuľke nižšie.

Perorálna suspenzia Vesicare sa má užívať perorálne jedenkrát denne.

Perorálnu suspenziu Vesicare nemajú užívať deti mladšie ako 2 roky.

Pacienti s poruchou funkcie obličiek

U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu

> 30 ml/min) nie je potrebná úprava dávky. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) je pri liečbe potrebná opatrnosť; títo pacienti nemajú užívať viac ako 5 mg (5 ml) jedenkrát denne (dospelí) a nemajú prekročiť počiatočnú dávku (deti a dospievajúci) (pozri časť 5.2).

Pacienti s poruchou funkcie pečene

U pacientov s miernou poruchou funkcie pečene nie je potrebná úprava dávky. U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 7 až 9) je pri liečbe potrebná opatrnosť; títo pacienti nemajú užívať viac ako 5 mg (5 ml) jedenkrát denne (dospelí) a nemajú prekročiť počiatočnú dávku (deti a dospievajúci) (pozri časť 5.2).

Silné inhibítory cytochrómu P450 3A4

Ak sa pacient súbežne lieči ketokonazolom alebo terapeutickými dávkami iných silných inhibítorov CYP3A4, napr. ritonavir, nelfinavir, itrakonazol, maximálna dávka perorálnej suspenzie Vesicare sa má obmedziť na 5 mg (5 ml) (dospelí) a nemá sa prekročiť počiatočná dávka (deti a dospievajúci) (pozri časť 4.5).

Spôsob podávania

Perorálna suspenzia Vesicare sa užíva perorálne a má sa zapiť pohárom vody. Nemá sa užívať s jedlom a/alebo inými nápojmi. Užitie s jedlom a/alebo nápojmi môže spôsobiť uvoľnenie solifenacínu v ústach, čo spôsobí horkú chuť a pocit znecitlivenia v ústach.

Na správne odmeranie dávky sa má zvoliť vhodná perorálna striekačka a adaptér (pozri časť 6.6).

4.3 Kontraindikácie

• V prípade použitia na liečbu hyperaktívneho močového mechúra je solifenacín kontraindikovaný u pacientov s retenciou moču.

• V prípade použitia na liečbu hyperaktívneho močového mechúra alebo neurogénnej hyperaktivity detruzora je solifenacín kontraindikovaný:

• – u pacientov so závažným gastrointestinálnym stavom (vrátane toxického megakólonu), myasténiou gravis alebo glaukómom s úzkym uhlom a u pacientov s rizikom výskytu týchto stavov,

• – u pacientov precitlivených na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených

• – u hemodialyzovaných pacientov (pozri časť 5.2),

• – u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene (pozri časť 5.2),

• – u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo stredne závažnou poruchou funkcie pečene, ktorí sa zároveň liečia silným inhibítorom CYP3A4, napr. ketokonazolom (pozri časť 4.5).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Pred začatím liečby solifenacínom sa majú zhodnotiť ďalšie príčiny častého močenia (zlyhávanie srdca alebo ochorenie obličiek). Ak je prítomná infekcia močovej sústavy, má sa začať príslušná antibakteriálna liečba.

Solifenacín sa má používať opatrne u pacientov:

• – s klinicky významnou obštrukciou vývodu z močového mechúra pri absencii čistej intermitentnej katetrizácie, pretože existuje riziko retencie moču;

• – s gastrointes­tinálnymi obštrukčnými poruchami;

• – s rizikom zníženia gastrointestinálnej motility;

• – so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min); v tomto prípade sa u dospelých nemá prekročiť dávka 5 mg (5 ml) a u detí a dospievajúcich sa nemá prekročiť počiatočná dávka (pozri časti 4.2 a 5.2);

• – so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 7 až 9); v tomto prípade sa u dospelých nemá prekročiť dávka 5 mg (5 ml) a u detí a dospievajúcich sa nemá prekročiť počiatočná dávka (pozri časti 4.2 a 5.2);

• – ktorí súbežne užívajú silný inhibítor CYP3A4, napr. ketokonazol; v tomto prípade sa

u dospelých nemá prekročiť dávka 5 mg (5 ml) a u detí a dospievajúcich sa nemá prekročiť počiatočná dávka (pozri časti 4.2 a 4.5);

• – s hiátovou prietržou/gas­troezofagálnym refluxom a/alebo u pacientov, ktorí súbežne užívajú lieky (napr. bisfosfonáty), ktoré môžu spôsobiť alebo zhoršiť ezofagitídu;

• – s autonómnou neuropatiou.

U pacientov s rizikovými faktormi, ktorí majú v anamnéze syndróm dlhého QT intervalu a hypokaliémiu, sa pozorovalo predĺženie QT intervalu a torsade de pointes.

U niektorých pacientov liečených solifenacínom bol hlásený angioedém s obštrukciou dýchacích ciest. Ak sa angioedém objaví, solifenacín sa má vysadiť a má sa začať vhodná liečba a/alebo prijať vhodné opatrenia.

U niektorých pacientov liečených solifenacínom bola hlásená anafylaktická reakcia. U pacientov, u ktorých sa vyskytnú anafylaktické reakcie, sa má solifenacín vysadiť a má sa začať vhodná liečba a/alebo prijať vhodné opatrenia.

Maximálny účinok solifenacínu je možné stanoviť najskôr po 4 týždňoch od začatia liečby.

Perorálna suspenzia Vesicare obsahuje metylparahydro­xybenzoát a propylparahydro­xybenzoát, ktoré môžu vyvolať alergické reakcie (možno oneskorené).

Perorálna suspenzia Vesicare obsahuje malé množstvo etanolu (alkoholu), menej ako 100 mg na maximálnu dennú dávku (10 ml perorálnej suspenzie Vesicare).

4.5 Liekové a iné interakcie

Farmakologické interakcie

Súbežná liečba inými liekmi s anticholinergnými vlastnosťami môže spôsobiť zosilnenie terapeutických účinkov a nežiaducich účinkov. Medzi ukončením liečby solifenacínom a začiatkom anticholinergnej liečby má byť odstup približne jeden týždeň.

Pri súbežnom podávaní agonistov cholinergných receptorov sa môže liečebný účinok solifenacínu znížiť.

Solifenacín môže znížiť účinok liekov, ktoré stimulujú motilitu gastrointesti­nálneho traktu, akými sú napríklad metoklopramid a cisaprid.

Farmakokinetické interakcie

Štúdie in vitro dokázali, že solifenacín v terapeutických koncentráciách neinhibuje CYP1A1/2, 2C9, 2C19, 2D6 alebo 3A4 pochádzajúce z mikrozómov ľudskej pečene. Preto je nepravdepodobné, že by solifenacín menil klírens liekov metabolizovaných pomocou týchto CYP enzýmov.

Účinok iných liekov na farmakokinetiku solifenacínu

Solifenacín sa metabolizuje pomocou CYP3A4. Súbežné podanie ketokonazolu (200 mg/deň) -silného inhibítora CYP3A4 – viedlo k dvojnásobnému zvýšeniu AUC solifenacínu, zatiaľ čo podanie ketokonazolu v dávke 400 mg/deň viedlo k trojnásobnému zvýšeniu AUC solifenacínu. Ak sa teda pacient súbežne lieči ketokonazolom alebo terapeutickými dávkami iných silných inhibítorov CYP3A4 (napr. ritonavir, nelfinavir, itrakonazol), maximálna dávka solifenacínu obmedziť na 5 mg (5 ml) u dospelých a na počiatočnú dávku u detí a dospievajúcich (pozri časť 4.2).

Súbežná liečba solifenacínom a silným inhibítorom CYP3A4 je kontraindikovaná u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek alebo stredne závažnou poruchou funkcie pečene.

Vplyv enzýmovej indukcie na farmakokinetiku solifenacínu a jeho metabolitov sa neskúmal, taktiež ani vplyv substrátov s vyššou afinitou k CYP3A4 na expozíciu solifenacínu. Keďže sa solifenacín metabolizuje prostredníctvom CYP3A4, farmakokinetické interakcie s inými substrátmi s vyššou afinitou k CYP3A4 (napr. verapamil, diltiazem) a induktormi CYP3A4 (napr. rifampicín, fenytoín, karbamazepín) sú možné.

Vplyv solifenacínu na farmakokinetiku iných liekov

• – Perorálne kontraceptíva

• – Warfarín

• – Digoxín

Užívanie solifenacínu nevykázalo žiaden vplyv na farmakokinetické vlastnosti digoxínu.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii žiadne klinické údaje o ženách, ktoré otehotneli počas užívania solifenacínu. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame škodlivé účinky na fertilitu, embryonálny/fetálny vývin alebo pôrod (pozri časť 5.3). Potenciálne riziko u ľudí nie je známe. Pri predpisovaní tohto lieku gravidným ženám je potrebná opatrnosť.

Dojčenie

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o vylučovaní solifenacínu do ľudského mlieka. U myší sa solifenacín a/alebo jeho metabolity vylučovali do mlieka a spôsobili u novonarodených myší nedostatočné prospievanie, ktoré záviselo od dávky (pozri časť 5.3). Preto sa treba počas obdobia dojčenia vyhnúť užívaniu solifenacínu.

Fertilita

Nie sú dostupné žiadne klinické údaje o účinkoch solifenacínu na fertilitu. U zvierat sa nepozorovali žiadne účinky na fertilitu.

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Solifenacín, tak ako aj iné anticholinergiká, môže spôsobovať rozmazané videnie a menej často ospalosť a únavu (pozri časť 4.8 Nežiaduce účinky), preto môže mať negatívny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Vzhľadom na svoj farmakologický účinok môže solifenacín spôsobiť anticholinergné nežiaduce účinky (obvykle) miernej alebo strednej závažnosti. Frekvencia anticholinergných nežiaducich účinkov závisí od dávky.

Najčastejšie hlásená nežiaduca reakcia pri užívaní solifenacínu bola sucho v ústach. Vyskytla sa u 11 % pacientov, ktorí užívali 5 mg jedenkrát denne, u 22 % pacientov, ktorí užívali 10 mg jedenkrát denne a u 4 % pacientov, ktorí užívali placebo. Závažnosť sucha v ústach bola obvykle mierna a len občas viedla k prerušeniu liečby. Compliance pacientov pri užívaní lieku bola obvykle veľmi vysoká (približne 99 %) a približne 90 % pacientov liečených solifenacínom ukončilo 12-týždňovú. liečbu v rámci štúdie.

Tabuľkový súhrn nežiaducich účinkov

Pozorované po uvedení na trh.

Pediatrická populácia

Bezpečnosť perorálnej suspenzie solifenacínu sa hodnotila v dvoch otvorených štúdiách u 95 pediatrických pacientov s neurogénnou hyperaktivitou detruzora vo veku od 2 do menej ako 18 rokov. Medzi časté nežiaduce reakcie pozorované v pediatrickej populácii s NDO patrí: zápcha, sucho v ústach, bolesť brucha, ospalosť, infekcia močových ciest, pozitívny výsledok testu na prítomnosť baktérií a predĺžený QT interval. Výskyt zápchy u pacientov liečených perorálnou suspenziou solifenacínu bol vyšší v skupine užívajúcej maximálnu dávku než v skupine užívajúcej počiatočnú dávku.

U pediatrických pacientov s NDO neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce reakcie. Najčastejšou nežiaducou reakciou vedúcou k ukončeniu účasti v štúdii bolo predĺženie QT intervalu.

Celkovo je bezpečnostný profil u detí a dospievajúcich podobný profilu u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedeného v .

4.9 Predávkovanie

Symptómy

Predávkovanie solifenacínom môže viesť k závažným anticholinergným účinkom. Najvyššia dávka solifenacínu podaná neúmyselne jednému pacientovi bola 280 mg počas 5 hodín a spôsobila zmeny duševného stavu, ktoré nevyžadovali hospitalizáciu.

Liečba

V prípade predávkovania solifenacínom treba pacienta liečiť aktívnym uhlím. Výplach žalúdka pomôže, ak sa vykoná do 1 hodiny, ale nemá sa vyvolávať vracanie.

Tak ako pri iných anticholinergikách, symptómy sa môžu liečiť takto:

• – Závažné centrálne anticholinergné účinky, napr. halucinácie alebo výrazná excitácia: liečba fyzostigmínom alebo karbacholom.

• – Kŕče alebo výrazná excitácia: liečba benzodiazepínmi.

• – Respiračná nedostatočnosť: liečba umelým dýchaním.

• – Tachykardia: liečba betablokátormi.

• – Retencia moču: liečba katetrizáciou.

• – Mydriáza: liečba pilokarpínovými očnými kvapkami a/alebo umiestnenie pacienta do tmavej miestnosti.

Tak ako pri ostatných antimuskarinikách, aj v tomto prípade sa má pri predávkovaní venovať zvláštna pozornosť pacientom so známym rizikom predĺženia QT intervalu (t. j. pri hypokaliémii, bradykardii a súbežnom užívaní liekov, u ktorých je známe, že predlžujú QT interval) a pacientom, ktorí majú v anamnéze relevantné ochorenie srdca (t. j. ischémiu myokardu, arytmiu, kongestívne zlyhávanie srdca).

5.   FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1    Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: urologiká, liečivá na časté močenie a inkontinenciu,

ATC kód: G04B D08.

Mechanizmus účinku

Solifenacín je kompetitívny špecifický antagonista cholinergných receptorov.

Močový mechúr je inervovaný parasympatikovými cholinergnými nervami. Acetylcholín kontrahuje hladký sval detruzora prostredníctvom muskarínových receptorov, predovšetkým podtypom M3. Farmakologické štúdie in vitro a in vivo naznačujú, že solifenacín je kompetitívny inhibítor muskarínového receptora podtypu M3. Ukázalo sa, že solifenacín je navyše špecifickým antagonistom muskarínových receptorov – vykazuje nízku alebo žiadnu afinitu vo vzťahu k rôznym iným testovaným receptorom a testovaným iónovým kanálom.

Farmakodynamické účinky

Dospelí

Liečba liekom Vesicare v dávkach 5 mg a 10 mg denne bola predmetom niekoľkých dvojito zaslepených, randomizovaných, kontrolovaných klinických štúdií, ktorých sa zúčastnili muži a ženy s hyperaktívnym močovým mechúrom.

Podľa nižšie uvedenej tabuľky obe dávky – 5 mg a 10 mg – lieku Vesicare spôsobili štatisticky významné zlepšenia primárnych a sekundárnych ukazovateľov v porovnaní s placebom. Účinnosť lieku sa prejavila do jedného týždňa od začatia liečby a stabilizovala sa v priebehu 12 týždňov. Dlhodobá otvorená štúdia dokázala, že účinnosť pretrvávala najmenej počas 12 mesiacov.

Po 12 týždňoch liečby došlo približne u 50 % pacientov, ktorí pred liečbou trpeli inkontinenciou, k vymiznutiu inkontinencie a navyše sa u 35 % pacientov dosiahlo zníženie frekvencie močenia na menej než 8-krát za deň. Liečenie príznakov hyperaktívneho močového mechúra malo prínos aj z hľadiska hodnotenia kvality života, napríklad na celkové vnímanie zdravia, vnímanie inkontinencie, funkčné obmedzenia, fyzické obmedzenia, spoločenské obmedzenia, emócie, závažnosť symptómov, úroveň závažnosti a spánok/vitalitu.

Výsledky (súhrn údajov) štyroch kontrolovaných štúdií fázy 3 s liečbou trvajúcou 12 týždňov.

Poznámka: V 4 pivotných štúdiách sa použil Vesicare 10 mg a placebo. V 2 zo 4 štúdií sa použil taktiež Vesicare 5 mg a v jednej štúdii sa použil tolterodín 2 mg dvakrát denne. V jednotlivých štúdiách sa nehodnotili všetky parametre a liečené skupiny. Preto sa uvedený počet pacientov môže v závislosti od parametrov a od liečených skupín líšiť.

* Hodnota p znamená párové porovnanie s placebom.

Pediatrická populácia

a. Hyperaktívny močový mechúr

Deti a dospievajúci (vo veku 5 rokov a starší) Liečba perorálnou suspenziou Vesicare sa skúmala v dvoch klinických štúdiách. Uskutočnila sa 12-týždňová dvojito zaslepená, randomizovaná, placebom kontrolovaná klinická štúdia (905-CL-076) u 189 pediatrických pacientov s OAB (73 detí vo veku od 5 do 11 rokov a 22 dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov bolo liečených solifenacínom). Po tejto štúdii nasledovala 40-týždňová dlhodobá, rozšírená, otvorená štúdia (905– CL-077) u 148 pediatrických pacientov (119 detí a 29 dospievajúcich bolo liečených solifenacínom). V obidvoch štúdiách sa u väčšiny pacientov sa dávka titrovala do dávky upravenej podľa hmotnosti, ekvivalentnej 10 mg u dospelých.

• V štúdii 905-CL-076 nepreukázala perorálna suspenzia Vesicare v porovnaní s placebom v celkovej populácii štatisticky významné zlepšenie primárneho ukazovateľa – priemerného objemu vymočeného v rámci jedného močenia. Čo sa týka tohto primárneho ukazovateľa, štatisticky významný rozdiel sa pozoroval u detí (vo veku 5 až 11 rokov). Štatisticky významné zlepšenie sa nepozorovalo

• V nasledujúcej rozšírenej otvorenej štúdii neboli hlásené žiadne neočakávané ani neuvedené nežiaduce účinky. Bezpečnostný profil solifenacínu u pediatrických pacientov bol počas dlhodobej expozície porovnateľný s bezpečnostným profilom u dospelých.

b. Neurogénna hyperaktivita detruzora

Deti a dospievajúci (vo veku 6 mesiacov až menej ako 18 rokov)

Perorálna suspenzia Vesicare sa hodnotila v dvoch 52-týždňových otvorených štúdiách postupnej titrácie dávky s kontrolou podľa východiskového stavu zameraných na liečbu neurogénnej hyperaktivity detruzora (neurogenic detrusor overactiviy, NDO) u pediatrických pacientov vo veku 6 mesiacov až menej ako 18 rokov (štúdie 905-CL-074 a 905-CL-047).

• V štúdii 905-CL-074 sa perorálnou suspenziou Vesicarom liečili celkom 4 účastníci vo veku

• V obidvoch štúdiách bola primárnym ukazovateľom zmena maximálnej cystometrickej kapacity (maximum cystometric capacity, MCC) po 24 týždňoch liečby perorálnou suspenziou Vesicare v porovnaní s východiskovým stavom. Deti liečené perorálnou suspenziou Vesicare mali

po 24 týždňoch liečby v porovnaní s východiskovým stavom štatisticky významný nárast MCC. Stupeň pozorovaných zmien primárnych aj sekundárnych ukazovateľov bol u detí (5 rokov až menej ako 12 rokov) a dospievajúcich (12 až menej ako 18 rokov) porovnateľný.

Výsledky primárneho ukazovateľa v klinických štúdiách s perorálnou suspenziou Vesicare u pediatrických pacientov s NDO sú uvedené v tabuľke nižšie. Účinky liečby pretrvávali počas 52 týždňov.

Zmena pri perorálnej suspenzii Vesicare po 24 týždňoch v porovnaní s východiskovým stavom.

Sekundárne urodynamické merania tiež preukázali po 24 týždňoch v oboch vekových skupinách zlepšenie v porovnaní s východiskovým stavom. U účastníkov vo veku 6 mesiacov až menej ako 5 rokov sa zvýšila compliance močového mechúra (priemerná zmena: 5,1 ml/cmH2O; SD: 6,82; 95 % CI: 2,0; 8,2), znížil sa počet hyperaktívnych kontrakcií > 15 cmH2O (priemerná zmena: –7,0; SD: 8,6; 95 % CI: –11,0; –3,1) a zlepšil sa objem močového mechúra do prvej kontrakcie detruzora

• > 15 cmH2O vyjadrený ako % očakávanej kapacity močového mechúra (medián východiskového stavu: 38,00 %; medián po 24 týždňoch 99,89 %). U účastníkov vo veku 5 rokov až menej ako 18 rokov sa zvýšila compliance močového mechúra (priemerná zmena: 9,1 ml/cmH2O; SD: 28,6; 95 % CI: 1,0; 17,2), znížil sa počet hyperaktívnych kontrakcií > 15 cmH2O (priemerná zmena: –2,3; SD: 5,1; 95 % CI: –3,7; –0,8) a zlepšil sa objem močového mechúra do prvej kontrakcie detruzora

• > 15 cmH2O vyjadrený ako % očakávanej kapacity močového mechúra (medián východiskového stavu: 28,25 %; medián po 24 týždňoch 58,28 %).

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

U dospelých sa po perorálnom užití solifenacínu dosiahne maximálna plazmatická koncentrácia (cmax) po 4 až 12 hodinách. tmax nezávisí od dávky. cmax a plocha pod krivkou (AUC) rastú proporcionálne s dávkou v rozmedzí 5 až 40 mg. Absolútna biologická dostupnosť je približne 90 %. Príjem potravy neovplyvňuje cmax ani AUC solifenacínu.

Distribúcia

Zdanlivý distribučný objem solifenacínu po intravenóznom podaní je približne 600 l. Solifenacín sa značne (približne z 98 %) viaže na plazmatické bielkoviny, najmä na ai-kyslý glykoproteín.

Biotransformácia

Solifenacín sa vo veľkej miere metabolizuje v pečeni, primárne prostredníctvom cytochrómu P450 3A4 (CYP3A4). Okrem toho existujú aj alternatívne cesty metabolizácie, ktoré môžu prispieť k metabolizmu solifenacínu. Systémový klírens solifenacínu je približne 9,5 l/h a terminálny polčas solifenacínu je 45 – 68 hodín. Po perorálnom užití bol okrem solifenacínu v plazme identifikovaný jeden farmakologicky aktívny (4R-hydroxysolifenacín) a tri inaktívne metabolity (N-glukuronid, N-oxid a 4R-hydroxy-N-oxid solifenacínu).

Eliminácia

Po jednorazovom podaní 10 mg [¹⁴C-značeného]-solifenacínu sa v priebehu 26 dní približne 70 % rádioaktivity detegovalo v moči a 23 % v stolici. V moči zodpovedá približne 11 % rádioaktivity nezmenenému liečivu, približne 18 % metabiolitu N-oxid, 9 % metabolitu 4R-hydroxy-N-oxid a 8 % 4R-hydroxy-metabolitu (aktívny metabolit).

Linearita/neli­nearita

Farmakokinetika je v rozmedzí terapeutických dávok lineárna.

Osobitné skupiny pacientov

Starší pacienti

Nie je potrebná úprava dávkovania v závislosti od veku pacienta. Štúdie u starších pacientov dokázali, že expozícia solifenacínu, vyjadrená vo forme AUC, bola po podaní solifenacínium­sukcinátu (5 mg a 10 mg jedenkrát denne) podobná u zdravých starších jedincov (vo veku 65 až 80 rokov) a u zdravých mladých jedincov (vo veku do 55 rokov). U starších jedincov bola absorpcia – stredná hodnota jej rýchlosti vyjadrená ako tmax – mierne pomalšia a terminálny polčas bol približne o 20 % dlhší. Tieto mierne odchýlky sa nepovažujú za klinicky významné.

Deti a dospievajúci (vo veku 2 až i8 rokov)

Farmakokinetika solifenacínu po podaní dávky upravenej podľa hmotnosti bola u detí a dospievajúcich s OAB (vo veku 5 rokov a starších) a NDO (vo veku 2 až 18 rokov) podobná farmakokinetike u dospelých, u ktorých sa dávka upravila podľa hmotnosti – tmax a t1/2 boli mierne kratšie; tieto rozdiely sa nepovažovali za klinicky významné.

Pohlavie

Pohlavie nemá vplyv na farmakokinetiku solifenacínu.

Rasa

Rasa nemá vplyv na farmakokinetiku solifenacínu.

Porucha funkcie obličiek

AUC a cmax solifenacínu neboli u pacientov s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie obličiek v porovnaní so zdravými dobrovoľníkmi významne odlišné. U pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) bola expozícia solifenacínu významne vyššia než u kontrolnej skupiny, pričom došlo k nárastu cmax o približne 30 %, AUC o viac než 100 % a t1/2 o viac než 60 %. Medzi klírensom kreatinínu a klírensom solifenacínu sa pozoroval štatisticky významný vzťah.

U hemodialyzovaných pacientov sa farmakokinetika neskúmala.

Porucha funkcie pečene

U pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre 7 až 9) sa cmax nezmenila, ale AUC sa zvýšila o 60 % a t1/2 sa zdvojnásobil. U pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene sa farmakokinetika solifenacínu neskúmala.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, fertility, vývinu embrya a plodu, genotoxicity a karcinogénneho potenciálu neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. V štúdii prenatálneho a postnatálneho vývinu u myší spôsobilo podávanie solifenacínu matke počas laktácie klinicky významné, od dávky závislé zníženie miery prežitia po narodení, nižšiu hmotnosť mláďat a pomalší fyzický vývin mláďat. Zvýšená mortalita závislá od dávky a bez predchádzajúcich klinických prejavov sa vyskytla u mláďat myší, ktoré boli liečené od 10. alebo 21. dňa po narodení dávkami, ktoré dosiahli farmakologický účinok; u obidvoch skupín bola mortalita vyššia ako u dospelých jedincov. U mláďat myší liečených od 10. dňa po narodení bola expozícia v plazme vyššia než u dospelých myší; od 21. dňa po narodení bola systémová expozícia porovnateľná s expozíciou u dospelých myší. Klinický dopad zvýšenej mortality u mláďat myší nie je známy.

Perorálny roztok Vesicare nepreukázal v testoch na králikoch potenciál pre iritáciu očí.

6.   FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1   Zoznam pomocných látok

polakrilín draselný metylparahydro­xybenzoát (E 218) propylparahydro­xybenzoát (E 216) propylénglykol (E 1520)

30 % emulzia simetikónu [simetikón, polyetylénglykol sorbitan tristearát (E 436), metylcelulóza (E 461), polyetylénglykol-stearát, glyceridy, xantánová guma (E 415), kyselina benzoová (E 210), kyselina sorbová (E 200), kyselina sírová (E 513) a voda] karbomér xylitol (E 967) acesulfam draselný (E 950) prírodná pomarančová príchuť [pomarančové esenciálne oleje, prírodné dochucovadlá, etanol, propylénglykol (E 1520), butylovaný hydroxyanizol (E 320) a voda] hydroxid sodný čistená voda

6.2    Inkompatibility

Nevykonali sa štúdie kompatibility, preto sa tento liek nesmie miešať s inými liekmi ani potravinami.

6.3    Čas použiteľnosti

2 roky

Perorálna suspenzia sa môže uchovávať do 28 dní po prvom otvorení fľaše.

6.4    Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.

6.5    Druh obalu a obsah balenia

150 ml perorálnej suspenzie Vesicare v žltohnedej polyetylénteref­talátovej (PET) fľaši s polyetylénovým (PE) šraubovacím uzáverom s celulózovým a vinylovým tesnením, zabalené

v škatuli.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu

Žiadne zvláštne požiadavky.

Zlikvidujte akýkoľvek zvyšok lieku, ktorý po 28 dňoch od prvého otvorenia zostal vo fľaši. Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami. Lieky sa nesmú likvidovať odpadovou vodou alebo domovým odpadom. Tieto opatrenia pomôžu chrániť životné prostredie.

Na odmeranie správnej dávky má zdravotnícky pracovník vybrať komerčne dostupnú perorálnu striekačku a adaptér, a to také, ktoré sú vhodné na dávkovanie tekutých liekov. Odporúčaná kapacita striekačky na odmeranie dávky perorálnej suspenzie Vesicare je uvedená v tabuľke nižšie.

Odporúčaná kapacita striekačky na podanie presnej dávky

Pokiaľ ide o adaptér, komerčne dostupný adaptér má vybrať tak, aby bol vhodný na použitie

v kombinácii s vybranou perorálnou striekačkou a zhodoval sa s veľkosťou hrdla fľaše, napríklad adaptér, ktorý je možné zatlačiť do hrdla, adaptér veľkosti 24 mm alebo univerzálny adaptér na fľašu.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Astellas Pharma s.r.o.

Sokolovská 100/94

186 00 Praha 8

Česká republika

8.   REGISTRAČNÉ ČÍSLO

73/0423/15-S

9.   DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 22. októbra 2015