Recarbrio 500 mg/500 mg/250 mg prášok na infúzny roztok – súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC)

1. NÁZOV LIEKU

Recarbrio 500 mg/500 mg/250 mg prášok na infúzny roztok

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá injekčná liekovka obsahuje monohydrát imipenému zodpovedajúci 500 mg imipenému, sodnú soľ cilastatínu zodpovedajúcu 500 mg cilastatínu a monohydrát relebaktámu zodpovedajúci 250 mg relebaktámu.

Pomocná látka (pomocné látky) so známym účinkom

Celkové množstvo sodíka v každej injekčnej liekovke je 37,5 mg (1,6 mmol).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Prášok na infúzny roztok.

Biely až svetložltý prášok.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Recarbrio je indikované dospelým a pediatrickým pacientom od narodenia na:

• liečbu nozokomiálnej pneumónie (hospital-acquired pneumonia, HAP), vrátane pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc (ventilator-associated pneumonia, VAP) (pozri časti 4.4 a 5.1);

• liečbu bakteriémie, ktorá sa vyskytla v súvislosti alebo v predpokladanej súvislosti s HAP alebo

  VAP;

• liečbu infekcií spôsobených aeróbnymi gramnegatívnymi organizmami u pacientov s obmedzenými možnosťami liečby (pozri časti 4.2, 4.4 a 5.1).

Je potrebné vziať do úvahy oficiálne usmernenia týkajúce sa správneho používania antibiotík.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Odporúča sa, aby sa Recarbrio používalo iba na liečbu infekcií spôsobených aeróbnymi gramnegatívnymi organizmami u pacientov s obmedzenými možnosťami liečby po konzultácii s lekárom s dostatočnými skúsenosťami v liečbe infekčných ochorení.

Dávkovanie

V tabuľke 1 je uvedená odporúčaná intravenózna dávka pre dospelých pacientov s klírensom kreatinínu (creatinine clearance, CrCl) ≥ 90 ml/min a v tabuľke 2 je uvedená odporúčaná intravenózna dávka pre pediatrických pacientov (vo veku od narodenia do < 18 rokov) s normálnou funkciou obličiek (pozri časti 4.4 a 5.1).

Tabuľka 1: Odporúčané dávky pre dospelých pacientov s CrCl ≥ 90 ml/min*^†

Tabuľka 2: Odporúčané dávky pre pediatrických pacientov s normálnou funkciou obličiek*

Odporúčaná dĺžka trvania liečby pre pediatrických pacientov s HAP/VAP je rovnaká ako u dospelých. Na liečbu infekcií spôsobených aeróbnymi gramnegatívnymi organizmami u pediatrických pacientov s obmedzenými možnosťami liečby má byť dĺžka liečby stanovená na základe rozhodnutia predpisujúceho lekára. Pozri časť 5.1.

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

U dospelých pacientov, ktorí majú CrCl menej ako 90 ml/min, sa vyžaduje zníženie dávky imipenému/cilastatínu/relebaktámu, ako je uvedené v tabuľke 3. U pacientov s kolísavou funkciou obličiek sa má sledovať CrCl.

U pediatrických pacientov s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg s eGFR menej ako 90 ml/min/1,73 m² sa vyžaduje zníženie dávky imipenému/cilastatínu/relebaktámu, ako je uvedené v tabuľke 3. Imipeném/cilastatín/relebaktám sa neodporúča u pediatrických pacientov s telesnou hmotnosťou menej ako 30 kg s poruchou funkcie obličiek.

Tabuľka 3: Odporúčané intravenózne dávky pre dospelých pacientov s CrCl < 90 ml/min a pediatrických pacientov (s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg) s eGFR < 90 ml/min/1,73 m²

Dospelí pacienti s CrCl menej ako 15 ml/min a pediatrickí pacienti (s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg) s eGFR menej ako 15 ml/min/1,73 m² nesmú dostať imipeném/cilastatín/relebaktám pokiaľ v priebehu 48 hodín nepodstúpia hemodialýzu. K dispozícii nie je dostatočné množstvo údajov na to, aby bolo možné odporučiť použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu u pacientov podstupujúcich peritoneálnu dialýzu.

Porucha funkcie pečene

U pacientov s poruchou funkcie pečene nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Staršia populácia

U starších pacientov nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Bezpečnosť a účinnosť imipenému/cilastatínu/relebaktámu u detí s telesnou hmotnosťou menej ako 30 kg s poruchou funkcie obličiek, u detí s telesnou hmotnosťou menej ako 2 kg, ani u predčasne narodených dojčiat (menej ako 37. týždeň postmenštruačného veku) neboli stanovené. K dispozícii nie sú žiadne údaje.

Spôsob podávania

Na intravenóznu infúziu.

Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivá alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

Precitlivenosť na ktorékoľvek iné karbapenémové antibiotikum.

Závažná precitlivenosť (napr. anafylaktická reakcia, závažná kožná reakcia) na ktorýkoľvek iný typ betalaktámového antibiotika (napr. penicilíny, cefalosporíny alebo monobaktámy) (pozri časť 4.4).

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Reakcie z precitlivenosti

U pacientov liečených betalaktámovými antibiotikami sa hlásili závažné a príležitostne fatálne reakcie z precitlivenosti (anafylaktické reakcie) (pozri časti 4.3 a 4.8).

Tieto reakcie sa s väčšou pravdepodobnosťou vyskytujú u osôb s precitlivenosťou na viaceré alergény v anamnéze. Pred začatím liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa majú starostlivo vyšetriť predchádzajúce reakcie z precitlivenosti na karbapenémy, penicilíny, cefalosporíny, iné betalaktámy a iné alergény.

Ak sa vyskytne alergická reakcia na imipeném/cilastatín/relebaktám, liečba sa musí okamžite ukončiť. Závažné anafylaktické reakcie si vyžadujú okamžitú bezodkladnú liečbu.

Funkcia pečene

Počas liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa má starostlivo sledovať funkcia pečene kvôli riziku hepatálnej toxicity (ako je zvýšenie hladiny transamináz, zlyhávanie pečene a fulminantná hepatitída) (pozri časť 4.8).

Použitie u pacientov s ochorením pečene: počas liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa má u pacientov s už existujúcimi poruchami pečene sledovať funkcia pečene. Nie je potrebná žiadna úprava dávky (pozri časť 4.2).

Centrálny nervový systém (CNS)

Počas liečby imipenémom/cilastatínom sa hlásili nežiaduce reakcie týkajúce sa CNS, ako sú záchvaty, stavy zmätenosti a myoklonická aktivita, najmä ak sa prekročili odporúčané dávky imipenému. Tieto reakcie sa najčastejšie hlásili u pacientov s poruchami CNS (napr. poškodenia mozgu alebo záchvaty v anamnéze) a/alebo u pacientov so zníženou funkciou obličiek.

Osobitnú pozornosť treba venovať neurologickým príznakom alebo konvulziám u detí so známymi rizikovými faktormi pre vznik záchvatov alebo pri súbežnej liečbe liekmi znižujúcimi prah pre vznik záchvatov.

Zvýšený potenciál výskytu záchvatov v dôsledku interakcie s kyselinou valproovou

Súbežné používanie imipenému/cilastatínu/relebaktámu a kyseliny valproovej/sodnej soli divalproexu sa neodporúča. U pacientov, ktorých záchvaty sú dostatočne kontrolované kyselinou valproovou alebo sodnou soľou divalproexu sa na liečbu infekcií majú zvážiť antibiotiká iné než karbapenémy. Ak je podanie tohto lieku nevyhnutné, má sa zvážiť dodatočná antikonvulzívna liečba (pozri časť 4.5).

Hnačka vyvolaná Clostridioides difficile (Clostridioides difficile-associated diarrhoea, CDAD)

Pri použití imipenému/cilastatínu/relebaktámu sa hlásila hnačka vyvolaná Clostridioides difficile (CDAD). Závažnosť CDAD môže siahať od miernej hnačky až po fatálnu kolitídu. U všetkých pacientov, u ktorých sa vyvinie hnačka v priebehu alebo po podaní

imipenému/cilastatínu/relebaktámu, sa musí zvážiť CDAD (pozri časť 4.8). Je potrebná starostlivá zdravotná anamnéza, keďže výskyt CDAD sa hlásil v priebehu dvoch mesiacov po podaní antibiotík.

V prípade suspektnej alebo potvrdenej CDAD sa má zvážiť ukončenie liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom a podanie špecifickej liečby proti Clostridioides difficile. Nesmú sa podávať lieky, ktoré inhibujú peristaltiku.

Pacienti s CrCl ≥ 150 ml/min

Na základe farmakokineticko-farmakodynamických analýz nemusí dávka

imipenému/cilastatínu/relebaktámu odporúčaná pre pacientov s CrCl ≥ 90 ml/min postačovať na liečbu pacientov s HAP alebo VAP s CrCl > 250 ml/min alebo pacientov s cIAI alebo cUTI s CrCl > 150 ml/min. U týchto pacientov sa má zvážiť použitie alternatívnych terapií.

Porucha funkcie obličiek

U pacientov s poruchou funkcie obličiek sa odporúča úprava dávky (pozri časť 4.2). K dispozícii nie sú dostačujúce informácie na to, aby bolo možné odporučiť použitie

imipenému/cilastatínu/relebaktámu u pacientov podstupujúcich peritoneálnu dialýzu. Obmedzenia klinických údajov

Imunokompromitovaní pacienti, vrátane pacientov s neutropéniou, boli vylúčení z klinických štúdií.

Nozokomiálna pneumónia, vrátane pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc V samostatnej štúdii nozokomiálnej pneumónie, vrátane pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc, malo 6,2 % (33/535) pacientov východiskovú bakteriémiu.

Pacienti s obmedzenými možnosťami liečby

Použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu na liečbu pacientov s infekciami spôsobenými aeróbnymi gramnegatívnymi organizmami, ktorí majú obmedzené možnosti liečby, je založené na skúsenostiach s imipenémom/cilastatínom, farmakokineticko-farmakodynamickej analýze pre imipeném/cilastatín/relebaktám a na obmedzených údajoch z randomizovanej klinickej štúdie, v ktorej bolo 21 hodnotiteľných pacientov liečených imipenémom/cilastatínom/relebaktámom a 10 hodnotiteľných pacientov bolo liečených kolistínom a imipenémom/cilastatínom pre infekcie spôsobené organizmami necitlivými voči imipenému.

Obmedzenia spektra antibakteriálnej aktivity

Imipeném nevykazuje aktivitu voči meticilín-rezistentnému Staphylococcus aureus (methicillin-resistant Staphylococcus aureus, MRSA) a Staphylococcus epidermidis (methicillin-resistant Staphylococcus epidermidis, MRSE) alebo voči Enterococcus faecium. Ak sa potvrdí alebo je podozrenie, že tieto patogény sa podieľajú na infekčnom procese, majú sa použiť alternatívne alebo ďalšie antibiotiká.

Inhibičné spektrum relebaktámu zahŕňa betalaktamázy triedy A (ako sú betalaktamázy s rozšíreným spektrom (extended-spectrum beta-lactamases, ESBLs) a karbapenemáza Klebsiella pneumoniae (Klebsiella pneumoniae carbapenemase, KPC)) a betalaktamázy triedy C vrátane cefalosporinázy pochádzajúcej od Pseudomonas (Pseudomonas-derived cephalosporinase, PDC). Relebaktám neinhibuje karbapenemázy triedy D ako sú oxacilináza-48 (Oxacillinase-48, OXA-48) alebo metalobetalaktamázy triedy B ako sú metalobetalaktamáza New Delhi (New Delhi metallo-beta-lactamase, NDM) a metalobetalaktamáza kódovaná veronským integrónom (Verona integron-encoded metallo-beta-lactamase, VIM) (pozri časť 5.1).

Necitlivé organizmy

Použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu môže viesť k premnoženiu necitlivých organizmov, čo si môže vyžadovať prerušenie liečby alebo iné vhodné opatrenia.

Sérokonverzia pri antiglobulínovom teste (Coombsov test)

Počas liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom sa môže vyskytnúť pozitívny výsledok priameho alebo nepriameho Coombsovho testu (pozri časť 4.8).

Pomocné látky so známym účinkom

Sodík

Každá injekčná liekovka obsahuje celkovo 37,5 mg sodíka (1,6 mmol), čo zodpovedá 1,9 % WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu. Má sa to vziať do úvahy pri podávaní Recarbria pacientom, ktorí sú na diéte s kontrolovaným obsahom sodíka.

4.5 Liekové a iné interakcie

Ganciklovir

U pacientov, ktorým sa súbežne podával ganciklovir a imipeném/cilastatín, sa hlásili generalizované záchvaty. Ganciklovir sa nesmie používať súbežne s imipenémom/cilastatínom/relebaktámom, pokiaľ možné prínosy neprevažujú nad rizikami.

Kyselina valproová

Hlásenia prípadov v literatúre preukázali, že súbežné podávanie karbapenémov, vrátane imipenému/cilastatínu, pacientom užívajúcim kyselinu valproovú alebo sodnú soľ divalproexu viedlo k zníženiu koncentrácií kyseliny valproovej. V dôsledku tejto interakcie môžu koncentrácie kyseliny valproovej klesnúť pod terapeutické rozpätie, čím sa môže zvýšiť riziko prielomových záchvatov. Napriek tomu, že mechanizmus tejto interakcie nie je známy, údaje zo štúdií in vitro a štúdií na zvieratách naznačujú, že karbapenémy môžu inhibovať hydrolýzu glukuronidového metabolitu kyseliny valproovej (VPA-g) späť na kyselinu valproovú, čím znižujú koncentrácie kyseliny valproovej v sére. Súbežné použitie imipenému/cilastatínu/relebaktámu a kyseliny valproovej/sodnej soli divalproexu sa neodporúča (pozri časť 4.4).

Perorálne antikoagulanciá

Súbežné podávanie antibiotík s warfarínom môže zosilniť jeho antikoagulačné účinky. Odporúča sa, aby sa počas a krátko po súbežnom podávaní antibiotík s perorálnymi antikoagulanciami, sledoval INR, ak je to vhodné.

Klinické štúdie liekových interakcií

Klinická štúdia liekových interakcií preukázala, že expozície imipenému a relebaktámu sa pri súbežnom podávaní imipenému/cilastatínu/relebaktámu s modelovým inhibítorom transportéru organických aniónov (OAT), probenecidom, nezvyšujú v klinicky významnom rozsahu, čo naznačuje absenciu klinicky významných liekových interakcií sprostredkovaných OAT. Súbežné podanie imipenému/cilastatínu a probenecidu zvýšilo plazmatickú hladinu a biologický polčas cilastatínu, nie však v klinicky významnom rozsahu. Tento liek sa preto môže podávať súbežne s inhibítormi OAT.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

K dispozícii nie sú žiadne primerané a dostatočne kontrolované štúdie týkajúce sa použitia imipenému, cilastatínu alebo relebaktámu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách s imipenémom/cilastatínom preukázali reprodukčnú toxicitu u opíc (pozri časť 5.3). Možné riziko pre ľudí nie je známe. Štúdie na zvieratách s relebaktámom nenaznačujú priame alebo nepriame škodlivé účinky z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3).

Recarbrio sa má používať počas gravidity iba v prípade, že možný prínos prevažuje nad možným rizikom pre plod.

Dojčenie

Imipeném a cilastatím sa v malých množstvách vylučujú do materského mlieka.

Nie je známe, či sa relebaktám vylučuje do ľudského mlieka. Dostupné údaje u zvierat preukázali, že relebaktám sa vylučuje do mlieka u potkanov (pre podrobnosti pozri časť 5.3).

Riziko u dojčených novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Rozhodnutie, či ukončiť dojčenie alebo či ukončiť/prerušiť liečbu Recarbriom sa má urobiť po zvážení prínosu dojčenia pre dieťa a prínosu liečby pre ženu.

Fertilita

K dispozícii nie sú žiadne údaje u ľudí týkajúce sa možných účinkov liečby imipenémom/cilastatínom alebo relabaktámom na fertilitu u mužov alebo žien. Štúdie na zvieratách nenaznačujú škodlivé účinky imipenému/cilastatínu alebo relebaktámu na fertilitu (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Recarbrio má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Počas liečby imipenémom/cilastatínom sa hlásili nežiaduce reakcie týkajúce sa CNS, ako sú záchvaty, stavy zmätenosti a myoklonická aktivita, najmä ak sa prekročili odporúčané dávky imipenému (pozri časť 4.4). Počas vedenia vozidiel alebo obsluhy strojov sa preto odporúča opatrnosť.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie sa vyskytujúca nežiaduca reakcia (≥ 2 %) u dospelých pacientov dostávajúcich imipeném/cilastatín plus relebaktám v spojených štúdiách komplikovaných intraabdominálnych infekcií (cIAI) a komplikovaných infekcií močových ciest (cUTI), vrátane pyelonefritídy, fázy 2 (N = 431) bola hnačka. Najčastejšie sa vyskytujúce nežiaduce reakcie (≥ 2 %) u pacientov dostávajúcich Recarbrio v štúdii HAP alebo VAP fázy 3 (N = 266) boli hnačka, zvýšená hladina alanínaminotransferázy a zvýšená hladina aspartátaminotransferázy.

Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Nasledujúce nežiaduce reakcie sa hlásili počas klinických štúdií fázy 2 (imipeném/cilastatín plus relebaktám, zahŕňajúce 431 pacientov), klinických štúdií fázy 3 (Recarbrio, zahŕňajúce 266 pacientov) a pri imipenéme/cilastatíne v klinických štúdiách alebo v rámci skúseností po uvedení imipenému/cilastatínu na trh (pozri tabuľku 4).

Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa triedy orgánových systémov MedDRA a frekvencie. Kategórie frekvencií sú odvodené podľa nasledujúceho pravidla: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až < 1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000), veľmi zriedkavé (< 1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 4: Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií

Pediatrická populácia

Bezpečnosť imipenému/cilastatínu/relebaktámu sa hodnotila v jednej klinickej štúdii fázy 2/3 u pediatrických účastníkov vo veku od narodenia do menej ako 18 rokov (pozri časť 5.1). V skupine s imipenémom/cilastatínom/relebaktámom bolo zaradených a liečených osemdesiatpäť účastníkov, z ktorých bolo 10 dospievajúcich, 31 detí vo veku od 6 do menej ako 12 rokov, 21 od 2 rokov do menej ako 6 rokov, 15 od 3 mesiacov do menej ako 2 roky a 8 od narodenia (donosení) do menej ako 3 mesiace. Na základe týchto údajov boli nežiaduce reakcie vo všeobecnosti porovnateľné s nežiaducimi reakciami pozorovanými u dospelých.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania liečbu Recarbriom ukončite, liečte na základe príznakov a podajte všeobecnú podpornú liečbu. Imipeném, cilastatín a relebaktám možno odstrániť hemodialýzou. K dispozícii nie sú žiadne klinické informácie týkajúce sa použitia hemodialýzy na liečbu predávkovania.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antibiotiká na systémové použitie, karbapenémy, ATC kód: J01DH56

Mechanizmus účinku

Baktericídna aktivita imipenému spočíva v inhibícii proteínov viažucich penicilín (penicillin binding protein, PBP), čo vedie k inhibícii syntézy peptidoglykánovej bunkovej steny.

Cilastatín obmedzuje renálny metabolizmus imipenému a nemá antibakteriálnu aktivitu.

Relebaktám je nebetalaktámový inhibítor betalaktamáz triedy A a triedy C podľa Amblera, vrátane karbapenemázy Klebsiella pneumoniae (KPC) triedy A a betalaktamáz triedy A s rozšíreným spektrom (ESBLs) a betalaktamáz triedy C (typ AmpC), vrátane cefalosporinázy pochádzajúcej od Pseudomonas (PDC). Relebaktám neinhibuje enzýmy triedy B (metalobetalaktamázy) alebo karbapenemázy triedy D. Relebaktám nemá antibakteriálnu aktivitu.

Rezistencia

Mechanizmy rezistencie u gramnegatívnych baktérií, o ktorých je známe, že sa týkajú imipenému/relebaktámu, zahŕňajú tvorbu metalobetalaktamáz alebo oxacilináz s karbapenemázovou aktivitou.

Expresia určitých alel betalaktamázy triedy A, betalaktamázy Guiana s rozšíreným spektrom (Guiana extended-spectrum, GES), a nadmerná expresia PDC v spojení so stratou porínu pre vstup imipenému OprD (outer membrane porin D) môže sprostredkovať rezistenciu voči imipenému/relebaktámu u P. aeruginosa. Expresia efluxných púmp u P. aeruginosa neovplyvňuje aktivitu imipenému ani relebaktámu. Mechanizmy bakteriálnej rezistencie, ktorá môže znížiť antibakteriálnu aktivitu imipenému/relebaktámu u Enterobacterales, zahŕňajú mutácie porínov ovplyvňujúce permeabilitu vonkajšej membrány.

Antibakteriálna aktivita v kombinácii s inými antibiotikami

Štúdie in vitro nepreukázali žiadny antagonizmus medzi imipenémom/relebaktámom a amikacínom, azitromycínom, aztreonamom, kolistínom, gentamicínom, levofloxacínom, linezolidom, tigecyklínom, tobramycínom alebo vankomycínom.

Hraničné hodnoty testovania citlivosti

Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti stanovil European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing (EUCAST) pre imipeném-relebaktám a sú uvedené tu: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx.

Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah

Čas, počas ktorého plazmatické koncentrácie neviazaného imipenému presiahnu minimálnu inhibičnú koncentráciu imipenému/relebaktámu (% fT > MIC), sa preukázal ako parameter, ktorý najlepšie koreluje s účinnosťou. Pomer 24-hodinovej plazmatickej AUC neviazaného relebaktámu a MIC imipenému/relebaktámu (fAUC / MIC) sa stanovil ako ukazovateľ, ktorý najlepšie predikuje aktivitu relebaktámu.

Klinická účinnosť proti špecifickým patogénom

V klinických štúdiách sa preukázala účinnosť proti patogénom uvedeným v rámci každej indikácie, ktoré boli citlivé na imipeném a relebaktám in vitro:

Nozokomiálna pneumónia, vrátane pneumónie spojenej s mechanickou ventiláciou pľúc

Gramnegatívne mikroorganizmy

• Escherichia coli
• Haemophilus influenzae
• Klebsiella pneumoniae
• Pseudomonas aeruginosa
• Serratia marcescens

Štúdie in vitro naznačujú, že nasledujúce patogény by mohli byť citlivé na imipeném a relebaktám v neprítomnosti získaných mechanizmov rezistencie:

Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy

• komplex Acinetobacter calcoaceticus-baumannii
• druhy Citrobacter (vrátane C. freundii a C. koseri)
• druhy Enterobacter (vrátane E. asburiae a E. cloacae)
• Escherichia coli
• druhy Klebsiella (vrátane K. aerogenes, K. oxytoca a K. pneumoniae)
• Pseudomonas aeruginosa
• Serratia marcescens

Gramnegatívne anaeróbne mikroorganizmy

• druhy Bacteroides (vrátane B. fragilis)
• druhy Fusobacterium (vrátane F. nucleatum a F necrophorum)
• druhy Prevotella (vrátane P. melaninogenica, P. bivia a P. buccae)

Grampozitívne aeróbne mikroorganizmy

• Enterococcus faecalis
• Staphylococcus aureus (iba izoláty citlivé na meticilín)
• skupina viridujúcich streptokokov (vrátane S. anginosus a S. constellatus)

Štúdie in vitro naznačujú, že nasledujúce druhy nie sú citlivé na imipeném a relebaktám:

Gramnegatívne aeróbne mikroorganizmy

• druhy Legionella
• Stenotrophomonas maltophilia

Pediatrická populácia

Recarbrio sa hodnotilo v otvorenej, randomizovanej, aktívne kontrolovanej, klinickej štúdii fázy 2/3 u 115 pediatrických účastníkov s HAP/VAP (n = 6), cUTI (n = 55) alebo cIAI (n = 54) vo veku od narodenia (donosení) do menej ako 18 rokov. Do štúdie bolo zahrnutých celkovo 85 pacientov liečených imipenémom/cilastatínom/relebaktámom a 28 pacientov liečených aktívnou kontrolou. Minimálna dĺžka antibiotickej liečby bola 5 dní pri cIAI a cUTI alebo 7 dní pri HAP/VAP, až do maximálnej dĺžky 14 dní. Účastníkom s cUTI alebo cIAI v skupine

s imipenémom/cilastatínom/relebaktámom bol po minimálne 3 dňoch intravenóznej liečby imipenémom/cilastatínom/relebaktámom povolený prechod na voliteľnú následnú perorálnu liečbu. Primárnym cieľom bola bezpečnosť a znášanlivosť a všetky štatistické analýzy boli deskriptívne. Účinnosť u pediatrických pacientov je stanovená na základe dosiahnutia podobných systémových expozícií ako u dospelých.

V rámci vizity skorého sledovania (early follow-up, EFU) 7 až 14 dní po skončení liečby dosiahlo priaznivú klinickú odpoveď (vyliečenie alebo trvalé vyliečenie) 70,6 % (60/85) pediatrických účastníkov v skupine s imipenémom/cilastatínom/relebaktámom v porovnaní so 75 % (21/28) v skupine s komparátorom (modifikovaná populácia podľa zámeru liečby (Intention-To-Treat, ITT)). V rámci vizity neskorého sledovania (late follow-up, LFU) 7 až 14 dní po vizite EFU , dosiahlo priaznivú klinickú odpoveď 69,4 % (59/85) a 75,0 % (21/28) účastníkov, v uvedenom poradí.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Farmakokinetické parametre imipenému, cilastatínu a relebaktámu v rovnovážnom stave u zdravých dospelých s normálnou funkciou obličiek (CrCl 90 ml/min alebo vyšší) po viacnásobných 30-minútových intravenóznych infúziách 500 mg imipenému/500 mg cilastatínu + 250 mg relebaktámu podávaných každých 6 hodín sú zhrnuté v tabuľke 5. Farmakokinetické parametre imipenému a relebaktámu v rovnovážnom stave u pacientov s cIAI alebo cUTI a HAP alebo VAP s normálnou funkciou obličiek (90 ml/min ≤ CrCl < 150 ml/min) po viacnásobných 30-minútových intravenóznych infúziách 500 mg imipenému/500 mg cilastatínu + 250 mg relebaktámu podávaných každých 6 hodín sú zhrnuté v tabuľkách 6 a 7, v uvedenom poradí. Farmakokinetické parametre boli z dôvodu minimálnej akumulácie podobné pri podaní jednorazovej a viacnásobných dávok.

C_max a AUC imipenému, cilastatínu a relebaktámu sa zvyšujú úmerne dávke. Eliminačné polčasy (t_½) imipenému, cilastatínu a relebaktámu sú nezávislé na dávke.

Tabuľka 5: Geometrický priemer (% geometrický variačný koeficient) plazmatických farmakokinetických parametrov imipenému, cilastatínu a relebaktámu v rovnovážnom stave po viacnásobných intravenóznych 30-minútových infúziách 500 mg imipenému/500 mg cilastatínu/250 mg relebaktámu každých 6 hodín u zdravých dospelých

Tabuľka 6: Geometrický priemer (% geometrický variačný koeficient) plazmatických farmakokinetických parametrov imipenému a relebaktámu v rovnovážnom stave, založený na populačnom farmakokinetickom modeli po viacnásobných intravenóznych 30-minútových infúziách Recarbria (500 mg imipenému/500 mg cilastatínu/250 mg relebaktámu) každých 6 hodín u dospelých pacientov s cIAI alebo cUTI s CrCl 90 ml/min alebo vyšším

Tabuľka 7: Geometrický priemer (% geometrický variačný koeficient) plazmatických farmakokinetických parametrov imipenému a relebaktámu v rovnovážnom stave, založený na populačnom farmakokinetickom modeli po viacnásobných intravenóznych 30-minútových infúziách Recarbria (500 mg imipenému/500 mg cilastatínu/250 mg relebaktámu) každých 6 hodín u dospelých pacientov s HAP alebo VAP s CrCl 90 ml/min alebo vyšším

Distribúcia

Väzba imipenému a cilastatínu na plazmatické proteíny u ľudí je približne 20 % a 40 %, v uvedenom poradí. Väzba relebaktámu na plazmatické proteíny u ľudí je približne 22 % a je nezávislá od koncentrácie.

Distribučný objem imipenému, cilastatínu a relebaktámu v rovnovážnom stave je 24,3 l, 13,8 l a 19,0 l, v uvedenom poradí, u osôb po infúznom podaní viacnásobných dávok počas 30 minút každých 6 hodín.

Penetrácia do tekutiny pľúcnej epitelovej výstelky (epithelial lining fluid, ELF) vyjadrená ako celkový pomer expozície ELF a plazmatickej expozície neviazaného liečiva bola 55 % pre imipeném a 54 % pre relebaktám.

Biotransformácia

Ak sa imipeném podáva samostatne, metabolizuje sa v obličkách prostredníctvom dehydropeptidázy-I, čo vedie k vylučovaniu nízkych hladín imipenému (v priemere 15 – 20 % dávky) močom u ľudí. Cilastatín, inhibítor tohto enzýmu, účinne zamedzuje renálny metabolizmus, takže pri súbežnom podávaní imipenému a cilastatínu sa v moči dosiahnu dostatočné hladiny imipenému (približne 70 % dávky), ktoré umožňujú antibakteriálnu aktivitu.

Cilastatín sa eliminuje prevažne močom vo forme nezmeneného materského liečiva (približne 70 –80 % dávky), pričom 10 % dávky sa vylučuje vo forme N-acetyl metabolitu, ktorý má inhibičnú aktivitu voči dehydropeptidáze-I porovnateľnú s materským liečivom.

Relebaktám sa odstraňuje predovšetkým renálnou exkréciou vo forme nezmeneného materského liečiva (viac ako 90 % dávky) a metabolizuje sa v minimálnom rozsahu. Nezmenený relebaktám bol jedinou zložkou súvisiacou s liečivom, ktorá bola zistená v plazme u ľudí.

Eliminácia

Imipeném, cilastatín a relebaktám sa vylučujú najmä obličkami.

Po podávaní viacnásobných dávok 500 mg imipenému, 500 mg cilastatínu a 250 mg relebaktámu zdravým osobám mužského pohlavia sa močom vo forme nezmeneného materského liečiva vylúči približne 63 % podanej dávky imipenému a 77 % podanej dávky cilastatínu. Renálna exkrécia imipenému a cilastatínu zahŕňa glomerulárnu filtráciu aj aktívnu tubulárnu sekréciu. Viac ako 90 % podanej dávky relebaktámu sa vylúčilo v nezmenenej forme v moči u ľudí. Priemerný renálny klírens relebaktámu je 135 ml/min, ktorý je blízky plazmatickému klírensu (148 ml/min), čo naznačuje takmer úplnú elimináciu relebaktámu renálnou cestou. Renálny klírens neviazaného relebaktámu je vyšší ako rýchlosť glomerulárnej filtrácie, čo naznačuje, že renálna eliminácia okrem glomerulárnej filtrácie zahŕňa aj aktívnu tubulárnu sekréciu, ktorá predstavuje ~ 30 % celkového klírensu. Linearita/nelinearita

Farmakokinetika relebaktámu je lineárna naprieč rozmedzím dávok 25 mg až 1 150 mg, ktoré sa skúmalo pri jednorazovom intravenóznom podaní a rozmedzím dávok 50 mg až 625 mg, ktoré sa skúmalo pri viacnásobnom intravenóznom podávaní každých 6 hodín počas až 7 dní. Po súbežnom podávaní viacnásobných 30-minútových intravenóznych infúzií relebaktámu (50 až 625 mg) s 500 mg imipenému/500 mg cilastatínu každých 6 hodín až do 7 dní sa u zdravých dospelých mužov s normálnou funkciou obličiek pozorovala minimálna akumulácia imipenému, cilastatínu alebo relebaktámu.

Enzýmy metabolizujúce liečivá

Štúdie hodnotiace interakčný potenciál imipenému alebo cilastatínu s enzýmami CYP450 sa neuskutočnili.

Relebaktám v klinicky významných koncentráciách neinhibuje CYP1A2, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6 alebo CYP3A4 in vitro v ľudských pečeňových mikrozómoch. Relebaktám nepreukázal žiadny potenciál in vitro indukcie CYP1A2, CYP2B6 a CYP3A4 v ľudských hepatocytoch. Nie je preto pravdepodobné, že by relebaktám spôsoboval klinické liekové interakcie prostredníctvom dráh sprostredkovaných CYP.

Imipeném, cilastatín a relebaktám sa odstraňujú predovšetkým v nezmenenej forme renálnou exkréciou, pričom metabolizmus predstavuje menej významnú cestu eliminácie. Nie je preto pravdepodobné, že by Recarbrio pri súbežnom podávaní s inhibítormi alebo induktormi CYP podliehalo liekovým interakciám.

Membránové transportéry

Relebaktám v klinicky významných koncentráciách neinhibuje nasledujúce hepatálne a renálne transportéry in vitro: OATP1B1, OATP1B3, OAT1, OAT3, OCT2, P-gp, BCRP, MATE1, MATE2K alebo BSEP.

Relebaktám sa aktívne vylučuje do moču. Nie je substrátom transportérov OAT1, OCT2, P-gp, BCRP, MRP2 alebo MRP4, je však substrátom transportérov OAT3, OAT4, MATE1 a MATE2K. Aktívna tubulárna sekrécia predstavuje približne iba 30 % celkového klírensu relebaktámu, preto sa očakáva, že rozsah liekových interakcií v dôsledku inhibície tubulárnych transportérov bude minimálneho klinického významu, čo sa potvrdilo v klinickej štúdii liekových interakcií s probenecidom a Recarbriom (pozri časť 4.5).

Osobitné skupiny pacientov

Porucha funkcie obličiek

V klinickej farmakokinetickej štúdii a populačnej farmakokinetickej analýze sa na základe rozsahu poruchy funkcie obličiek pozorovali pri imipenéme, cilastatíne a relebaktáme klinicky významné rozdiely v expozícii (AUC).

V klinickej štúdii u dospelých boli geometrické priemery AUC imipenému až 1,4-násobne, 1,5-násobne a 2,5-násobne vyššie u pacientov s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek, v uvedenom poradí, v porovnaní so zdravými osobami s normálnou funkciou obličiek. Príslušné geometrické priemery AUC cilastatínu boli až 1,6-násobne, 1,9-násobne a 5,6-násobne vyššie. Geometrické priemery AUC relabaktámu boli až 1,6-násobne, 2,2-násobne a 4,9-násobne vyššie u pacientov s miernou, stredne závažnou a závažnou poruchou funkcie obličiek, v uvedenom poradí, v porovnaní so zdravými osobami s normálnou funkciou obličiek. U pacientov s terminálnym štádiom ochorenia obličiek (ESRD) na hemodialýze sa imipeném, cilastatín a relebaktám účinne odstraňujú hemodialýzou.

Aby sa zachovali systémové expozície podobné expozíciám u pacientov s normálnou funkciou obličiek, odporúča sa u pacientov s poruchou funkcie obličiek úprava dávky. Pacienti s ESRD na hemodialýze majú Recarbrio dostávať po hemodialýze (pozri časť 4.2).

Porucha funkcie pečene

Imipeném, cilastatín a relebaktám sa odstraňujú predovšetkým obličkami; nie je preto pravdepodobné, že porucha funkcie pečene má akýkoľvek účinok na expozície Recarbria (pozri časť 4.2).

Staršie osoby/pohlavie

V geriatrickej štúdii/štúdii pohlavia a populačnej farmakokinetickej analýze sa pre imipeném, cilastatín a relebaktám nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely v expozícii (AUC) na základe veku alebo pohlavia, s výnimkou vplyvu funkcie obličiek (pozri časť 4.2).

Rasa

V klinických štúdiách bol zahrnutý iba obmedzený počet pacientov inej než bielej rasy, neočakáva sa však žiadny výrazný vplyv rasy na farmakokinetiku imipenému, cilastatínu a relebaktámu.

Pediatrická populácia

Farmakokinetické parametre imipenému a relebaktámu v rovnovážnom stave u pediatrických pacientov (vo veku od narodenia do menej ako 18 rokov) s HAP/VAP, cUTI alebo cIAI po podaní odporúčaných pediatrických režimov dávkovania sú zhrnuté v tabuľke 8.

Populačné farmakokinetické analýzy a simulácie dosiahnutia cieľových koncentrácií (target attainment) u pediatrických pacientov s HAP/VAP, cUTI alebo cIAI preukázali, že odporúčané pediatrické režimy dávkovania pre pacientov vo veku od narodenia do menej ako 18 rokov s normálnou funkciou obličiek viedli k systémovým expozíciám vo všeobecnosti podobným ako u dospelých s normálnou funkciou obličiek po podaní 1,25 g imipenému/cilastatínu/relebaktámu. Tieto analýzy, vrátane predpokladu proporcionálnych účinkov poruchy funkcie obličiek u dospelých a pediatrických pacientov tiež naznačujú, že odporúčané úpravy dávky pre pacientov s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg s eGFR menej ako 90 ml/min/1,73 m² vedú k systémovým expozíciám, ktoré sú podobné systémovým expozíciám u dospelých pacientov (pozri časť 4.2).

Pre pediatrických pacientov vo veku od narodenia do menej ako 18 rokov s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg a eGFR menej ako 90 ml/min/1,73 m² sa odporúčajú úpravy dávky (pozri časť 4.2). K dispozícii nie je dostatok informácii na odporúčanie úpravy dávky u pediatrických pacientov s telesnou hmotnosťou menej ako 30 kg s poruchou funkcie obličiek.

Tabuľka 8: Geometrický priemer (% geometrický variačný koeficient) plazmatických farmakokinetických parametrov v rovnovážnom stave, založený na populačnom farmakokinetickom modeli

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Imipeném/cilastatín

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní a genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí.

Štúdie na zvieratách preukázali, že toxicita vyvolaná imipenémom, ako samostatnou zložkou, bola obmedzená na obličky. U králikov a opíc zabránilo súbežné podávanie cilastatínu s imipenémom v pomere 1:1 nefrotoxickým účinkom imipenému. Dostupné dôkazy naznačujú, že cilastatín zabraňuje nefrotoxicite zamedzením vstupu imipenému do tubulárnych buniek.

V teratologickej štúdii malo podanie imipenému/sodnej soli cilastatínu v dávkach 40/40 mg/kg/deň (vo forme bolusovej intravenóznej injekcie) gravidným opiciam rodu Cynomolgus za následok toxické účinky na matku zahŕňajúce vracanie, stratu chuti do jedla, pokles telesnej hmotnosti, hnačku, potrat a v niektorých prípadoch smrť. Keď boli dávky imipenému/sodnej soli cilastatínu (približne 100/100 mg/kg/deň alebo približne 3-násobok odporúčanej dennej intravenóznej dávky u ľudí) podané gravidným opiciam rodu Cynomolgus rýchlosťou intravenóznej infúzie, ktorá bola podobná ako pri klinickom použití u ľudí, u matky došlo k minimálnej neznášanlivosti (občasné vracanie), nedošlo k žiadnym úmrtiam, k žiadnemu prejavu teratogenity, ale oproti kontrolným skupinám sa pozorovalo zvýšenie embryonálnych strát (pozri časť 4.6).

Dlhodobé štúdie na zvieratách, ktoré by hodnotili karcinogénny potenciál imipenému/cilastatínu, sa neuskutočnili.

Relebaktám

Predklinické údaje získané na základe obvyklých farmakologických štúdií bezpečnosti, toxicity po opakovanom podávaní, reprodukčnej toxicity alebo genotoxicity neodhalili žiadne osobitné riziko pre ľudí. Štúdie karcinogenity s relebaktámom sa neuskutočnili.

Relebaktám podávaný intravenóznou cestou dojčiacim potkanom v dávke 450 mg/kg/deň (6. deň gravidity až 14. deň laktácie) sa vylučoval do mlieka s koncentráciou približne 5 % plazmatických koncentrácií u matiek.

Štúdie na zvieratách preukázali, že relebaktám podávaný ako jednotlivé liečivo spôsobil tubulárnu degeneráciu u opíc pri expozícii AUC predstavujúcej 7-násobok expozície AUC u ľudí pri maximálnej odporúčanej dávke u ľudí (maximum recommended human dose, MRHD). Preukázalo sa, že renálna tubulárna degenerácia je reverzibilná po ukončení podávania dávky. Pri expozíciách AUC nižších ako alebo rovnajúcich sa 3-násobku expozície AUC u ľudí pri MRHD sa nepozoroval žiadny dôkaz nefrotoxicity.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

hydrogenuhličitan sodný

6.2 Inkompatibility

Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.

6.3 Čas použiteľnosti

Suchý prášok

30 mesiacov.

Po rekonštitúcii a riedení

Nariedené roztoky sa majú použiť okamžite. Časový interval medzi začiatkom rekonštitúcie a koncom intravenóznej infúzie nesmie prekročiť dve hodiny.

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne teplotné podmienky na uchovávanie.

Injekčné liekovky uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom.

Podmienky na uchovávanie po rekonštitúcii a riedení lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

20 ml sklenená injekčná liekovka, s 20 mm gumenou zátkou a hliníkovým obrubovým tesniacim viečkom.

Tento liek sa dodáva v baleniach po 25 injekčných liekoviek.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Recarbrio sa dodáva vo forme suchého prášku v jednodávkovej injekčnej liekovke, ktorý sa pred podaním intravenóznou infúziou musí rekonštituovať a následne nariediť s použitím aseptických techník tak, ako je to opísané nižšie:

Dospelí pacienti

Na prípravu infúzneho roztoku sa musí obsah injekčnej liekovky preniesť do 100 ml vhodného infúzneho roztoku (pozri časti 6.2 a 6.3): 9 mg/ml (0,9%) chlorid sodný. Vo výnimočných prípadoch, keď 9 mg/ml (0,9%) chlorid sodný nemožno použiť z klinických dôvodov, možno namiesto neho použiť 5% glukózu. Upozorňujeme, že naplnené infúzne vaky sú nadmerne naplnené a na dosiahnutie správnej koncentrácie je dôležité zaistiť, aby sa v tomto kroku použilo presne 100 ml rozpúšťadla, keď sa podáva iba časť obsahu infúzneho vaku (napr. v prípade pediatrického dávkovania podľa hmotnosti).

• Odoberte 20 ml (2-krát po 10 ml) rozpúšťadla z vhodného infúzneho vaku a rekonštituujte injekčnú liekovku s 10 ml rozpúšťadla. Rekonštituovaná suspenzia sa nesmie podávať priamou intravenóznou infúziou.
• Po rekonštitúcii injekčnú liekovku dôkladne pretrepte a výslednú suspenziu preneste do zvyšných 80 ml rozpúšťadla v infúznom vaku.
• Do injekčnej liekovky pridajte ďalších 10 ml infúzneho rozpúšťadla a dôkladne pretrepte, aby ste zabezpečili úplný prenos obsahu injekčnej liekovky; pred podaním zopakujte prenos výslednej suspenzie do infúzneho roztoku. Výslednú zmes pretrepávajte až kým nie je číra.

Dospelí pacienti s poruchou funkcie obličiek a pediatrickí pacienti s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg s poruchou funkcie obličiek

Podáva sa znížená dávka Recarbria podľa CrCl alebo eGFR pacienta, ako je stanovené v tabuľke 9.

• Pripravte 100 ml infúzneho roztoku podľa pokynov vyššie pre dospelých pacientov.
• Zvoľte objem (ml) konečného infúzneho roztoku potrebného na príslušnú dávku Recarbria, ako je uvedené v tabuľke 9.

Pediatrickí pacienti s telesnou hmotnosťou od 2 kg do menej ako 30 kg s normálnou funkciou obličiek

• Pripravte 100 ml infúzneho roztoku, ako je stanovené vyššie pre dospelých pacientov.

• Objem konečného infúzneho roztoku (s koncentráciou 12,5 mg/ml), ktorý sa má podať, sa vypočíta na základe telesnej hmotnosti pacienta nasledovne:

  • Objem infúzie(ml) = (telesná hmotnosť (kg) x 37,5 mg/kg) / 12,5 mg/ml
  • Poznámka: celý objem infúzneho vaku (100 ml) nebude potrebné podať.
• Preneste vypočítaný objem infúzie z pripraveného 100 ml roztoku do infúzneho vaku alebo infúznej striekačky primeranej veľkosti.
• Objem infúzie sa bude podávať infúziou alebo infúznou pumpou počas 60 minút.

Tabuľka 9: Príprava roztoku Recarbria na intravenóznu infúziu u dospelých a pediatrických pacientov (s telesnou hmotnosťou najmenej 30 kg)

Rekonštituované roztoky Recarbria sú bezfarebné až žlté. Zmeny sfarbenia v tomto rozsahu neovplyvňujú účinnosť lieku. Parenterálne lieky sa musia pred podaním vizuálne skontrolovať pre prítomnosť častíc a zmenu sfarbenia, keď to charakter roztoku a obalu umožňuje. Roztok zlikvidujte, ak spozorujete zmenu sfarbenia alebo viditeľné častice.

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

Kompatibilné lieky

Fyzikálna kompatibilita Recarbria s vybranými injekčne podávanými liekmi sa hodnotila v dvoch bežne dostupných rozpúšťadlách v mieste podávania infúzie súpravou „Y“. Kompatibilné lieky s príslušným kompatibilným rozpúšťadlom (t.j. 5% injekčný roztok glukózy alebo 0,9% injekčný roztok chloridu sodného) sú uvedené nižšie. Recarbrio sa nesmie podávať súbežne tou istou intravenóznou hadičkou (alebo kanylou) s inými liekmi, ktoré nie sú uvedené nižšie, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje týkajúce sa kompatibility. Na potvrdenie kompatibility súbežného podávania si pozrite príslušný súhrn charakteristických vlastností súbežne podávaného lieku (liekov). Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené nižšie.

Zoznam kompatibilných injekčne podávaných liekov na použitie s 5% injekčným roztokom glukózy alebo 0,9% injekčným roztokom chloridu sodného ako rozpúšťadlami

• dexmedetomidín
• dopamín
• adrenalín
• fentanyl
• heparín
• midazolam
• noradrenalín
• fenylefrín

Kompatibilné materiály intravenóznych vakov a infúznych súprav

Recarbrio je kompatibilné s nasledujúcimi materiálmi intravenóznych vakov a infúznych súprav. Akékoľvek materiály intravenóznych vakov alebo infúznych súprav, ktoré nie sú uvedené nižšie, sa nesmú použiť.

Materiály intravenóznych vakov

Polyvinylchlorid (PVC) a polyolefín (polypropylén a polyetylén)

Materiály intravenóznych infúznych súprav (vrátane hadičiek)

PVC + di-(2-etylhexyl)ftalát (DEHP) a PVC potiahnutý polyetylénom (PE)

Inkompatibilné lieky

Recarbrio infúzny roztok je fyzikálne inkompatibilný s propofolom v 5% glukóze alebo 0,9% chloride sodnom.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

Merck Sharp & Dohme B.V.

Waarderweg 39

2031 BN Haarlem

Holandsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO

EU/1/19/1420/001

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 13. februára 2020

Dátum posledného predĺženia registrácie: 19. septembra 2024

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky https://www.ema.europa.eu.