Tecovirimat SIGA 200 mg tvrdé kapsuly – súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC)

1. NÁZOV LIEKU

Tecovirimat SIGA 200 mg tvrdé kapsuly

2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE

Každá tvrdá kapsula obsahuje tecovirimat monohydrát zodpovedajúci 200 mg tecovirimatu.

Pomocné látky so známym účinkom

Každá kapsula obsahuje 31,5 mg laktózy (vo forme monohydrátu) a 0,41 mg farbiva oranžová žlť (E110).

Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.

3. LIEKOVÁ FORMA

Tvrdá kapsula (kapsula)

Nepriehľadné želatínové kapsuly s oranžovým telom a čiernym viečkom obsahujúce biely až sivobiely prášok. Na tele kapsuly je bielou farbou vytlačený nápis „SIGA“ a logo SIGA (zakrivený trojuholník s písmenami vo vnútri) a za ním nasleduje „®“. Na viečku je bielou farbou vytlačený nápis „ST-246^®“. Kapsuly majú dĺžku 21,7 milimetra a priemer 7,64 milimetra.

4. KLINICKÉ ÚDAJE

4.1 Terapeutické indikácie

Liek Tecovirimat SIGA je indikovaný na liečbu nasledujúcich vírusových infekcií u dospelých a detí s telesnou hmotnosťou najmenej 13 kg:

• pravé kiahne,
• kravské kiahne.

Liek Tecovirimat SIGA je indikovaný aj na liečbu komplikácií spôsobených replikáciou vírusu vakcínie po vakcinácii proti pravým kiahňam u dospelých a detí s telesnou hmotnosťou najmenej 13 kg (pozri časti 4.4 a 5.1).

Tecovirimat SIGA sa má používať v súlade s oficiálnymi odporúčaniami.

4.2 Dávkovanie a spôsob podávania

Dávkovanie

Liečba tecovirimatom sa má začať čo najskôr po stanovení diagnózy (pozri časť 4.1).

Dospelí a deti s telesnou hmotnosťou najmenej 13 kg

Odporúčané dávky sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1: Odporúčaná dávka na základe telesnej hmotnosti

Opakované dávkovanie v prípade vracania

Ak sa vracanie vyskytne do 30 minút po užití tvrdých kapsúl tecovirimatu, ihneď sa môže podať ďalšia dávka. Ak sa vracanie vyskytne viac ako 30 minút po užití tvrdých kapsúl tecovirimatu, ďalšia dávka sa nemá podávať a dávkovanie má pokračovať ako zvyčajne po 12 hodinách.

Osobitné populácie

Starší pacienti

Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie obličiek

Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 5.2).

Porucha funkcie pečene

Nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časť 5.2).

Pediatrická populácia

Tecovirimat sa nemá podávať deťom s telesnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg. Neboli stanovené žiadne odporúčania pre deti s telesnou hmotnosťou nižšou ako 13 kg týkajúce sa dávky.

Spôsob podávania

Perorálne použitie.

Tvrdé kapsuly lieku Tecovirimat sa majú užívať do 30 minút po jedle so stredným alebo vysokým obsahom tuku (pozri časť 5.2).

V prípade pacientov, ktorí nedokážu prehltnúť tvrdé kapsuly tecovirimat, sa môžu kapsuly otvoriť a obsah sa môže zmiešať s približne 30 ml tekutiny (napr. mlieko) alebo s mäkkým jedlom (napr. jogurtom) a prehltnúť do 30 minút po skonzumovaní jedla (pozri časti 5.2 a 6.3).

4.3 Kontraindikácie

Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1.

4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní

Súbežné podávanie iných liekov

Súbežné podávanie repaglinidu a tecovirimatu môže spôsobiť miernu až stredne závažnú hypoglykémiu (pozri časť 4.5). Pri podávaní tecovirimatu s repaglinidom je potrebné monitorovať hladinu glukózy v krvi a symptómy hypoglykémie.

Súbežné podávanie midazolamu a tecovirimatu môže znížiť účinnosť midazolamu (pozri časť 4.5). Pri podávaní tecovirimatu s midazolamom je potrebné monitorovať účinnosť midazolamu.

Porucha funkcie obličiek

Tecovirimat sa má používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek opatrne, pretože v tejto populácii sú obmedzené klinické údaje a môžu sa pozorovať vyššie hladiny nenaviazaného liečiva a metabolitov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Porucha funkcie pečene

Tecovirimat sa má používať u pacientov so závažnou poruchou funkcie pečene opatrne, pretože v tejto populácii sú obmedzené klinické údaje a môžu sa pozorovať vyššie hladiny nenaviazaného liečiva a metabolitov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Imunokompromitovaná populácia

Bezpečnosť a účinnosť tecovirimatu u imunokompromitovaných jedincov sa nehodnotili. Predklinické štúdie na zvieracích modeloch naznačujú, že tecovirimat môže mať u imunokompromitovaných jedincov zníženú účinnosť (Pozri časť 5.1).

Pomocné látky

Tento liek obsahuje laktózu. Pacienti so zriedkavými dedičnými problémami galaktózovej intolerancie, celkovým deficitom laktázy alebo glukózo-galaktózovou malabsorpciou nesmú užívať tento liek.

Tento liek obsahuje farbivo oranžovú žlť (E110). Môže vyvolať alergické reakcie.

4.5 Liekové a iné interakcie

Účinok iných liekov na tecovirimat

Tecovirimat je substrátom UGT1A1, 1A3 a 1A4. Neočakáva sa, že súbežné podávanie tecovirimatu so silnými inhibítormi alebo induktormi týchto UGT bude mať klinicky významný účinok na expozície tecovirimatu.

Tecovirimat bol skúmaný u ľudí v porovnaní s viazačmi fosfátov, pričom výsledky poukazujú na mierny nárast expozície tecovirimatu. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Interakcie a odporúčania týkajúce sa dávkovania tecovirimatu

^a Tieto interakcie boli skúmané u zdravých dospelých.

Účinok tecovirimatu na iné lieky

Tecovirimat a jeho metabolit M4 sú induktormi cytochrómu P450 (CYP)3A a CYP2B6. Súbežné podávanie s tecovirimatom môže viesť k zníženým plazmatickým expozíciám citlivých substrátov CYP3A4 alebo CYP2B6, čo môže potenciálne viesť k zníženým účinkom. Počas súbežného podávania tecovirimatu so substrátmi CYP3A4 a CYP2B6, ktoré majú úzke terapeutické okno, sa odporúča monitorovanie. Niektoré príklady sú uvedené v tabuľke 3.

Tecovirimat je slabým inhibítorom CYP2C8 a CYP2C19. Súbežné podávanie s tecovirimatom môže viesť k zvýšeným plazmatickým expozíciám citlivých substrátov CYP2C8 alebo CYP2C19, čo môže potenciálne viesť k zvýšeným nežiaducim účinkom. Počas súbežného podávania tecovirimatu so substrátmi CYP2C8 a CYP2C19, ktoré majú úzke terapeutické okno, sa odporúča monitorovanie. Niektoré príklady sú uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3: Interakcie a odporúčania týkajúce sa dávky pre iné lieky

^a Tieto interakcie sa skúmali u zdravých dospelých jedincov na vyhodnotenie účinku opakovaných dávok tecovirimatu 600 mg dvakrát denne na farmakokinetiku jednej dávky skúmaných substrátov.

Vakcína

Neuskutočnili sa žiadne interakčné štúdie lieku a vakcíny u ľudí. Z niektorých štúdií na zvieratách vyplýva, že súbežné podanie tecovirimatu súčasne s vakcínou obsahujúcou živý vírus pravých kiahní (vírus vakcínie) môže znížiť imunitnú odpoveď na vakcínu.

Pediatrická populácia

Interakčné štúdie sa uskutočnili len u dospelých.

4.6 Fertilita, gravidita a laktácia

Gravidita

Nie sú k dispozícii údaje o použití tecovirimatu u gravidných žien.

Štúdie na zvieratách sú nedostatočné z hľadiska reprodukčnej toxicity (pozri časť 5.3). Tecovirimat sa neodporúča užívať počas gravidity.

Dojčenie

Nie je známe, či sa tecovirimat/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.

Dostupné toxikologické/bezpečnostné údaje u zvierat preukázali vylučovanie tecovirimatu do mlieka (pozri časť 5.3).

Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené.

Laktácia má byť počas liečby tecovirimatom prerušená.

Fertilita

Účinky tecovirimatu na fertilitu u ľudí sa neskúmali.

Tecovirimat spôsobil u samcov myší zníženú fertilitu v dôsledku testikulárnej toxicity (pozri časť 5.3).

4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje

Tecovirimat má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Pacientov je potrebné informovať o možnom výskyte závratov a upozorniť ich v súvislosti s vedením vozidiel alebo obsluhovaním strojov, kým nebudú vedieť, ako na nich tecovirimat pôsobí.

4.8 Nežiaduce účinky

Súhrn bezpečnostného profilu

Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie na liek boli bolesť hlavy (12,3 %) a nauzea (4,5 %).

Tabuľkový súhrn nežiaducich reakcií

Nežiaduce reakcie sú klasifikované podľa triedy orgánových systémov a frekvencie. Kategórie frekvencií sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10), časté (≥ 1/100 až <1/10), menej časté (≥ 1/1 000 až <1/100), zriedkavé (≥ 1/10 000 až <1/1 000), veľmi zriedkavé (<1/10 000) a neznáme (z dostupných údajov).

Tabuľka 4: Frekvencia nežiaducich reakcií podľa triedy orgánových systémov z klinických skúšaní

Pediatrická populácia

Tecovirimat sa v pediatrickej populácii neskúmal.

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie

Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.

4.9 Predávkovanie

V prípade predávkovania je potrebné pacientov monitorovať z hľadiska akýchkoľvek prejavov alebo príznakov nežiaducich reakcií. Hemodialýza u predávkovaných pacientov neodstráni tecovirimat vo výraznej miere.

5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI

5.1 Farmakodynamické vlastnosti

Farmakoterapeutická skupina: Antivirotikum na systémové použitie, iné antivirotiká, ATC kód: J05AX24.

Mechanizmus účinku

Tecovirimat inhibuje aktivitu ortopoxvírusového proteínu VP37, ktorý je kódovaný vysoko konzervovaným génom u všetkých členov rodu Orthopoxvirus. Tecovirimat blokuje interakciu proteínu VP37 s bunkovou Rab9 GTPázou a TIP47, čo bráni vytvoreniu obalených viriónov kompetentných pre výstup, potrebných na šírenie vírusu z bunky na bunku a na veľké vzdialenosti.

Aktivita v bunkovej kultúre

V testoch bunkových kultúr boli účinné koncentrácie tecovirimatu vedúce k 50 % zníženiu cytopatického účinoku indukovaného vírusom (EC₅₀), 0,016 – 0,067 μM pre vírus pravých kiahní, 0,015 µM pre vírus králičích kiahní a 0,009 µM pre vírus vakcínie.

Rezistencia

Súčasné virologické hodnotenie opičích kiahní preukazuje prítomnosť rezistencie, pričom rezistencia bola zdokumentovaná u menej ako 1 % izolátov. Tecovirimat má relatívne nízku bariéru rezistencie a substitúcie určitých aminokyselín v cieľovom proteíne VP37 môžu vyvolať veľké zníženie antivírusového účinku tecovirimatu. Mutácie vedúce k rezistencii sa objavili u pacientov podstupujúcich dlhodobú liečbu tecovirimatom pri opičích kiahňach, najmä u imunokompromitovaných pacientov, ako sú pacienti s HIV s nízkym počtom CD4 T-lymfocytov. Možnosť rezistencie voči tecovirimatu je potrebné zvážiť u pacientov, ktorí buď neodpovedajú na liečbu, alebo u ktorých sa ochorenie vyskytne opätovne po počiatočnom období responzivity.

Klinická účinnosť

Nie sú dostupné údaje o účinnosti u ľudí pre liečbu pravých kiahní, kravských kiahní ani komplikácií spôsobených replikáciou vírusu vakcínie po očkovaní proti pravým kiahňam. Predklinická účinnosť

Štúdie účinnosti sa uskutočnili u makakov druhu cynomolgus infikovaných vírusom opičích kiahní, s použitím letálneho modelu všeobecne akceptovaného ako model ľudských pravých kiahní, a u králikov New Zealand White (NZW) infikovaných vírusom králičích kiahní. Primárnym koncovým ukazovateľom účinnosti pre tieto štúdie bolo prežitie. V štúdiách zahŕňajúcich nehumánne primáty dostali makaky druhu cynomolgus letálnu intravenóznu dávku 5 x 10⁷ jednotiek tvoriacich plaky vírusu opičích kiahní. Tecovirimat sa podával perorálne jedenkrát denne v dávkovej úrovni 10 mg/kg počas 14 dní od 4., 5. alebo 6. dňa po letálnej dávke. V štúdiách zahŕňajúcich králiky dostali králiky NZW letálnu intradermálnu dávku 1 000 jednotiek tvoriacich plaky vírusu králičích kiahní. Tecovirimat sa podával perorálne jedenkrát denne počas 14 dní v dávkovej úrovni 40 mg/kg od 4. dňa po letálnej dávke. Cieľom načasovania podania tecovirimatu v týchto štúdiách bolo posúdiť účinnosť po začatí liečby, keď sa u zvierat vyvinuli klinické prejavy ochorenia, konkrétne kožné lézie kiahní u makakov druhu cynomolgus a horúčka u králikov. Klinické prejavy ochorenia boli zjavné u niektorých zvierat na 2. – 3. deň po podaní letálnej dávky, ale u všetkých zvierat boli zjavné do 4. dňa po podaní letálnej dávky. Prežitie sa monitorovalo počas 3- až 6-násobku priemerného času do smrti u neliečených zvierat v každom modeli.

Liečba tecovirimatom počas 14 dní viedla k štatisticky významnému zlepšeniu prežitia v porovnaní s placebom s výnimkou, keď sa liek podával makakom druhu cynomolgus od 6. dňa po podaní letálnej dávky (tabuľka 5).

Tabuľka 5: Miery prežitia v štúdiách liečby tecovirimatom u makakov druhu cynomolgus a králikov NZW s klinickými prejavmi ortopoxvírusového ochorenia

^a Deň po podaní letálnej dávky sa začala liečba tecovirimatom.

^b p-hodnota pochádza z 1-stranného Boschloovho testu (s Bergerovou-Boosovou modifikáciou gama = 0,000001) v porovnaní s placebom.

^c Percento prežitia u zvierat liečených tecovirimatom mínus percento prežitia u zvierat liečených placebom.

^d Presný 95 % interval spoľahlivosti na základe štatistiky skóre rozdielu v mierach prežitia. ^e Do tejto štúdie nebola zahrnutá kontrolná skupina s placebom.

VYSVETLIVKY: NA = Neaplikovateľné

Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah

Boli vytvorené farmakokinetické/farmakodynamické modely nehumánnych primárov (NHP) a králikov na stanovenie vzťahu expozície a odpovede medzi liečbou tecovirimatom a prežitím. Následne sa zvolili dávka a režim pre ľudí na zabezpečenie expozícií, ktoré presahujú expozície spojené s plne účinnou dávkou u zvierat. Analýza farmakokinetických/farmakodynamických modelov naznačuje, že C_min a AUC sú najprediktívnejšími farmakokinetickými parametrami účinnosti lieku.

Pediatrická populácia

Európska agentúra pre lieky udelila odklad z povinnosti predložiť výsledky štúdií s tecovirimatom v jednej alebo vo viacerých podskupinách pediatrickej populácie pre liečbu ortopoxvírusového ochorenia (pravé kiahne, kravské kiahne a vakcínia) (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).

Tento liek bol registrovaný za tzv. mimoriadnych okolností. To znamená, že z etických dôvodov nebolo možné získať všetky informácie o tomto lieku. Európska agentúra pre lieky každý rok posúdi nové dostupné informácie o tomto lieku a tento súhrn charakteristických vlastností lieku bude podľa potreby aktualizovať.

5.2 Farmakokinetické vlastnosti

Absorpcia

Tecovirimat dosahuje maximálne plazmatické koncentrácie 4 až 6 hodín po perorálnom podaní s jedlom.

Podávanie tecovirimatu s jedlom so stredným obsahom tuku a kalórií (~ 600 kalórií a ~ 25 gramov tuku) v porovnaní s tecovirimatom užívaným nalačno (bez jedla) zvýšilo expozíciu lieku (AUC) o 39 %.

Distribúcia

Tecovirimat sa viaže na 77,3 – 82,2 % na proteíny ľudskej plazmy. Po jednej 600 mg dávke [¹⁴C]-tecovirimatu u zdravých jedincov boli koncentrácie celkovej rádioaktivity nižšie v celej krvi v porovnaní s plazmou vo všetkých časových bodoch, pričom pomery celej krvi k plazme sa pohybovali v rozsahu od 0,62 do 0,90 vo všetkých časových bodoch. Tecovirimat má vysoký distribučný objem (1 356 l).

Biotransformácia

Na základe štúdií na ľuďoch sa tecovirimat metabolizuje za vzniku metabolitov M4 (N-{3,5-dioxo-4- azatetracyklo[5.3.2.0{2,6}.0{8,10}]dodec-11-en-4-yl}amín), M5 (3,5-dioxo-4- aminotetracyklo[5.3.2.0{2,6}.0{8,10}]dodec-11-én) a TFMBA (kyselina 4 (trifluórmetyl) benzoová). Žiadny z metabolitov nie je farmakologicky aktívny.

Tecovirimat je substrátom UGT1A1 a UGT1A4. V moči boli najviac zastúpenými zložkami primárny glukuronidový konjugát tecovirimatu a glukuronidový konjugát M4, ktoré predstavovali priemerne 24,4 %, respektíve 30,3 % dávky. Žiadny z glukuronidových konjugátov sa však nezistil ako hlavný metabolit v plazme.

Eliminácia

Po jednej dávke [¹⁴C]-tecovirimatu u zdravých jedincov sa približne 95 % [¹⁴C]-rádioaktivity zachytilo v moči a stolici v priebehu 192 hodín po podaní dávky a približne 73 % podanej [¹⁴C]-rádioaktivity sa zachytilo v moči a 23 % sa zachytilo v stolici, z čoho vyplýva, že hlavnou cestou exkrécie je renálna dráha. Renálna exkrécia materskej zlúčeniny bola minimálna a predstavovala menej ako 0,02 %. Väčšina lieku vylúčeného renálnym systémom je v glukuronidovanej forme. V stolici sa exkrécia pozorovala hlavne vo forme nezmeneného tecovirimatu. Terminálny polčas tecovirimatu bol 19,3 hodiny.

Linearita/nelinearita

Tecovirimat vykazuje lineárnu farmakokinetiku v dávkovom rozsahu 100 – 600 mg.

Osobitné populácie

U zdravých jedincov sa nepozorovali na základe veku, pohlavia alebo rasy klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike tecovirimatu.

Porucha funkcie obličiek

U jedincov s poruchou funkcie obličiek (na základe odhadnutej GFR) sa nepozorovali klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike tecovirimatu.

Porucha funkcie pečene

U jedincov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene (na základe skóre Childa-Pugha A, B alebo C) sa nepozorovali klinicky významné rozdiely vo farmakokinetike tecovirimatu. Je však možné, že pacienti so závažnou poruchou funkcie pečene môžu mať vyššiu hladinu nenaviazaného lieku a metabolitov (pozri časti 4.2 a 5.2).

Pediatrickí pacienti

Farmakokinetika tecovirimatu sa u pediatrických pacientov nehodnotila. Očakáva sa, že odporúčaný pediatrický dávkovací režim pre jedincov s telesnou hmotnosťou najmenej 13 kg povedie k expozíciám tecovirimatu, ktoré sú porovnateľné s expozíciami u dospelých jedincov vo veku od 18 do 50 rokov na základe populačného farmakokinetického modelovania a prístupu simulácie.

5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti

Účinky v predklinických štúdiách sa pozorovali iba pri expozíciách prevyšujúcich maximálnu expozíciu u ľudí, čo poukazuje na malý význam týchto zistení pre klinické použitie.

Predklinická bezpečnosť sa hodnotila v 28-dennej štúdii u myší a v 3-mesačnej štúdii na opiciach. Expozície C_max pri hladine bez pozorovaných nežiaducich účinkov v toxikologických štúdiách v porovnaní s C_max u ľudí pri odporúčanej dávke pre ľudí (RHD) majú bezpečnostné rozpätie 23 pre myši a 2,5 pre opice. Citlivejším druhom na tecovirimat je pes a bol testovaný po jednej dávke alebo po opakovaných dávkach. Šesť hodín po jednej dávke 300 mg/kg sa u jedného psa vyskytli kŕče (tonické a klonické) s elektroencefalografom (EEG) konzistentným so záchvatovou aktivitou. Táto dávka viedla u psa k C_max, ktorá bola približne 4-násobne vyššia ako najvyššia C_max u ľudí pri RHD. U psa bola určená hladina bez pozorovaných nežiaducich účinkov 30 mg/kg s bezpečnostným rozpätím C_max pri RHD 1.

S tecovirimatom sa neuskutočnili štúdie karcinogenity.

Tecovirimat nebol genotoxický v in vitro ani in vivo testoch.

V štúdii fertility a skorého embryonálneho vývinu u myší sa nepozorovali žiadne účinky tecovirimatu na fertilitu samíc pri expozíciách tecovirimatu (AUC) približne 24-násobne vyšších ako expozícia u ľudí pri RHD. V štúdii fertility a skorého embryonálneho vývinu myší sa nepozorovali biologicky významné účinky tecovirimatu na fertilitu samcov ani samíc pri expozíciách tecovirimatu (AUC) približne 24-násobne vyšších ako expozícia u ľudí pri RHD.

Na myšiach a králikoch sa uskutočnili štúdie reprodukčnej toxicity. Na základe pilotných štúdií bola najvyššia dávka zvolená pre definitívnu štúdiu u králikov 100 mg/kg a u myší bola 1 000 mg/kg. Na králikoch sa nepozorovali žiadne embryofetálne toxicity pri dávkach do 100 mg/kg/deň (0,4-násobok expozície u ľudí pri RHD) a na myšiach sa nepozorovali žiadne embryofetálne toxicity pri dávkach do 1 000 mg/kg/deň (približne 23-násobne vyššie ako expozícia u ľudí pri RHD).

Na králikoch sa nepozorovali žiadne embryofetálne toxicity pri dávkach do 100 mg/kg/deň (0,4-násobok expozície u ľudí pri RHD). Toxicita matiek králikov sa zistila pri dávke 100 mg/kg/deň, zahŕňala zníženie telesnej hmotnosti a mortalitu.

Dostupné toxikologické/bezpečnostné údaje zvierat preukázali vylučovanie tecovirimatu do mlieka. V štúdii laktácie sa pri dávkach do 1 000 mg/kg/deň priemerné pomery tecovirimatu v mlieku k plazme do približne 0,8 pozorovali 6 a 24 hodín po perorálnom podaní dávky myšiam na 10. alebo 11. deň laktácie.

6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE

6.1 Zoznam pomocných látok

Obsah kapsuly

koloidný oxid kremičitý, bezvodý,

sodná soľ kroskarmelózy (E468),

hypromelóza (E464),

monohydrát laktózy,

stearát horečnatý,

mikrokryštalická celulóza (E460),

laurylsulfát sodný (E487).

Obal kapsuly

želatína,

brilantná modrá FCF (E133),

erytrozín (E127),

oranžová žlť (E110),

oxid titaničitý (E171).

Atrament na potlač

šelak (E904),

oxid titaničitý (E171),

izopropylalkohol,

hydroxid amónny (E527),

butylalkohol,

propylénglykol,

simetikón.

6.2 Inkompatibility

Neaplikovateľné.

6.3 Čas použiteľnosti

5 rokov.

Kapsuly, ktoré boli otvorené a zmiešané s jedlom alebo tekutinami, sa majú skonzumovať do 30 minút (pozri časť 6.6).

6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie

Uchovávajte pri teplote do 25 °C.

Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom. Podmienky na uchovávanie po zmiešaní lieku, pozri časť 6.3.

6.5 Druh obalu a obsah balenia

Fľašky z polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE) s polypropylénovým detským bezpečnostným uzáverom.

Veľkosť balenia: 84 (2 fľašky po 42) tvrdých kapsúl.

6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu a iné zaobchádzanie s liekom

Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.

7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII

SIGA Technologies Netherlands B.V.

Prinsenhil 29,

Breda 4825 AX,

Holandsko

8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO (ČÍSLA)

EU/1/21/1600/001

9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE

Dátum prvej registrácie: 6. januára 2022

10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU

Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.