Súhrn charakteristických vlastností lieku (SPC) - Quofenix
Quofenix 300 mg prášok na infúzny koncentrát
1. NÁZOV LIEKU
Quofenix 300 mg prášok na infúzny koncentrát
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jedna injekčná liekovka obsahuje delafloxacínium-meglumín, čo zodpovedá 300 mg delafloxacínu. Po rekonštitúcii jeden ml obsahuje 25 mg delafloxacínu.
Pomocné látky so známym účinkom
Jedna injekčná liekovka obsahuje 2 480 mg sodnej soli sulfobutylbetadexu. Jedna injekčná liekovka obsahuje 175 mg sodíka.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Prášok na infúzny koncentrát (prášok na koncentrát).
Svetložltý až svetlohnedý koláč, u ktorého sa môže prejaviť praskanie a zmrašťovanie a malé zmeny v štruktúre a farbe.
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Quofenix je indikovaný dospelým na liečbu nasledujúcich infekcií:
- akútnych bakteriálnych infekcií kože a kožných štruktúr (acute bacterial skin and skin structure infections, ABSSSI)
- komunitne získanej pneumónie (CAP)
ak sa použitie iných antibakteriálnych látok, ktoré sa zvyčajne odporúčajú na začatie liečby týchto infekcií, považuje za nevhodné (pozri časti 4.4 a 5.1).
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne pokyny pre správne používanie antibakteriálnych látok.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Odporúčaná dávka je 300 mg delafloxacínu podávaných každých 12 hodín intravenóznou infúziou počas 60 minút. Podľa uváženia lekára je možný prechod na perorálne podávanie tabliet s obsahom 450 mg delafloxacínu každých 12 hodín. Celková dĺžka trvania liečby je 5 až 14 dní pri ABSSSI a 5 až 10 dní pri CAP.
Osobitné populácie
Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávkovania. V prípade fluorochinolónov sú pacienti starší ako 60 rokov vystavení zvýšenému riziku vzniku závažných porúch šliach vrátane ruptúry šľachy (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou až stredne závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu ≥ 30 ml/min) nie je potrebná úprava dávkovania. Dávkovanie u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (klírens kreatinínu < 30 ml/min) sa má znížiť na 200 mg podávaných intravenózne každých 12 hodín; prípadne pacienti majú užívať 450 mg delafloxacínu podávaných perorálne každých 12 hodín (pozri časti 4.4. a 5.2).Quofenix sa neodporúča u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu (End Stage Renal Disease, ESRD).
Porucha funkcie pečene
Nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Quofenix je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich (pozri časť 4.3).
Spôsob podávania
Intravenózne použitie.
Pokyny na rekonštitúciu a riedenie lieku pred podaním, pozri časť 6.6.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Precitlivenosť na ktorékoľvek fluorochinolónové alebo chinolónové antibiotikum. Poruchy šliach súvisiace s podávaním fluorochinolónov v anamnéze.
Gravidita, ženy vo fertilnom veku neužívajúce antikoncepciu a dojčenie (pozri časť 4.6). Deti alebo dospievajúci mladší ako 18 rokov (pozri časť 4.2).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
U pacientov, u ktorých sa v minulosti objavili pri užívaní liekov s obsahom chinolónov alebo fluorochinolónov závažné nežiaduce reakcie, je potrebné vyhnúť sa užívaniu delafloxacínu (pozri časť 4.8). Liečba týchto pacientov delafloxacínom sa má začať len v prípade, ak neexistujú alternatívne možnosti liečby a po starostlivom zhodnotení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).
Antikoncepcia
V prípade liečby žien vo fertilnom veku sa musí počas liečby používať účinná forma antikoncepcie (pozri časť 4.6).
Disekcia a aneuryzma aorty, regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne
V epidemiologických štúdiách bolo zistené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty, predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluorochinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).
Preto sa majú fluorochinolóny používať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou ochorenia aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov s diagnostikovanou už existujúcou aneuryzmou aorty a/alebo disekciou aorty alebo ochorením srdcovej chlopne, alebo v prípade výskytu iných rizikových faktorov alebo stavov, ktoré sú predispozíciou k vzniku
aneuryzmy aorty a/alebo disekcie aorty ako aj regurgitácie / nedomykavosti srdcovej chlopne
(napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm, alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj
- aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj
- regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída).
Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.
V prípade náhlej bolesti brucha, hrudníka alebo chrbta je potrebné pacientom odporučiť, aby sa bezodkladne obrátili na lekársku pohotovosť.
Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc
Tendinitída a ruptúra šľachy
Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä Achillovej šľachy, avšak nielen tej), niekedy bilaterálne, sa môže vyskytnúť už počas 48 hodín po začatí liečby chinolónmi a fluorochinolónmi a ich výskyt sa dokonca zaznamenal až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u starších pacientov, pacientov s poruchou funkcie obličiek, pacientov po transplantácii solídnych orgánov a pacientov, ktorí sú súbežne liečení kortikosteroidmi. Preto je potrebné predísť súbežnému užívaniu kortikosteroidov. Pri prvých prejavoch tendinitídy (napr. bolestivého opuchu, zápalu) sa má liečba delafloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá končatina (končatiny) sa má primerane liečiť (napr. imobilizáciou). Kortikosteroidy sa nemajú užívať, ak sa vyskytnú prejavy tendinopatie.
Periférna neuropatia
Prípady senzorickej alebo senzorimotorickej polyneuropatie spôsobujúce parestéziu, hypestéziu, dyzestéziu alebo slabosť sa zaznamenali u pacientov užívajúcich chinolóny a fluorochinolóny. Pacientom liečeným delafloxacínom sa má odporučiť, aby informovali svojho lekára predtým, ako budú pokračovať v liečbe, ak u nich dôjde k výskytu príznakov neuropatie, ako je bolesť, pálenie, mravčenie, znecitlivenie alebo slabosť, aby sa zabránilo výskytu potenciálne ireverzibilných stavov (pozri časť 4.8).
Účinky na centrálny nervový systém
Fluorochinolóny sú spájané so zvýšeným rizikom účinkov na centrálny nervový system (CNS), vrátane konvulzií a zvýšeného intrakraniálneho tlaku (vrátane pseudotumoru cerebri) a toxickej psychózy. Fluorochinolóny môžu tiež spôsobiť účinky na CNS ako nervozita, agitácia, insomnia, úzkosť, nočné mory, paranoja, závrat, zmätenosť, tras, halucinácie, depresia a samovražedné myšlienky alebo správanie. Tieto nežiaduce rekcie sa môžu objaviť po podaní prvej dávky. Ak sa tieto reakcie vyskytnú u pacientov dostávajúcich delafloxacín, podávanie delafloxacínu sa má ihneď ukončiť a majú sa zaviesť primerané opatrenia. Delafloxacín sa má používať v prípade, ak prínosy liečby prevažujú nad rizikami u pacientov so známymi poruchami CNS alebo s podozrením na tieto poruchy (napr. závažná cerebrálna arterioskleróza, epilepsia) alebo v prítomnosti iných rizikových faktorov, ktoré môžu predpovedať vznik záchvatov alebo znižovať prach záchvatov.
Zhoršenie myasthenie gravis
Fluorochinolóny majú neuromuskulárny blokujúci účinok a môžu zhoršiť svalovú slabosť u ľudí s ochorením myasthenia gravis. Závažné nežiaduce reakcie po uvedení lieku na trh vrátane úmrtí a požiadaviek na podporu ventilácie sa spájali s použitím fluorochinolónov u ľudí s ochorením myasthenia gravis. Použitie delafloxacinu sa neodporúča u pacientov so známou anamnézou ochorenia myasthenia gravis.
Ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile
Ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile sa zaznamenalo u používateľov takmer všetkých systémových antibakteriálnych liečiv so závažnosťou v rozsahu od miernej hnačky po kolitídu s fatálnymi následkami. Ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile sa musí zvážiť u všetkých pacientov s hnačkou. V prípade podozrenia na ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile alebo potvrdenia tohto ochorenia sa má liečba delafloxacínom ukončiť a má sa zvážiť použitie náležitých podporných opatrení spolu so špecifickou antibakteriálnou liečbou C. difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sú kontraindikované v prípade podozrenia na výskyt ochorenia súvisiaceho s Clostridioides difficile.
Reakcie z precitlivenosti
Pacienti so známou precitlivenosťou na delafloxacín alebo iné fluorochinolóny nesmú používať Quofenix (pozri časť 4.3). Závažné a príležitostne smrteľné reakcie z precitlivenosti (anafylaktické) sa zaznamenali u pacientov užívajúcich fluorochinolónové antibakteriálne liečivá. Pred začiatkom liečby s delafloxacínom sa má vykonať dôkladné vyšetrenie týkajúce sa výskytu predchádzajúcich reakcií z precitlivenosti na iné chinolóny alebo fluorochinolónové antibakteriálne lieky. V prípade výskytu anafylaktickej reakcie na delafloxacín sa má používanie lieku ihneď ukončiť a má sa začať náležitá liečba.
Pacienti s poruchou funkcie obličiek
Úprava dávkovania je potrebná u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek (pozri časť 4.2). Bezpečnosť a účinnosť pokynov na úpravu dávkovania u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek nebola klinicky hodnotená a vychádza z údajov farmakokinetických modelov. Delafloxacín sa má používať len u tých pacientov, kde očakávaný klinický prínos prevažuje nad potenciálnym rizikom. U týchto pacientov sa má starostlivo sledovať klinická odpoveď na liečbu a funkcia obličiek. Hromadenie intravenóznej pomocnej látky, sodnej soli sulfobutylbetadexu, sa vyskytuje u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou poruchou funkcie obličiek; preto sa majú u týchto pacientov starostlivo sledovať hladiny kreatinínu v sére, a ak dôjde k nárastu, má sa zvážiť prechod na delafloxacín 450 mg tablety podávané každých 12 hodín.
Quofenix sa neodporúča u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu (ESRD).
Obmedzenie klinických údajov
V dvoch hlavných skúšaniach pri ABSSSI sa liečené typy infekcií týkali len celulitídy/eryzipelu, abscesov a infekcií rán. Iné typy kožných infekcií sa neskúmali. Pacienti s toxickým šokom, neutropéniou (počet neutrofilov < 500 buniek/mm3) alebo závažne oslabeným imunitným systémom neboli zaradení do štúdií. U pacientov vo veku > 75 rokov sú obmedzené skúsenosti. Populácia CAP však bola staršia ako populácia študovaná v ABSSSI (48,3 % subjektov malo ≥ 65 rokov a 23,9 % ≥ 75 rokov). V štúdii CAP malo 90,7 % pacientov skóre CURB-65 ≤ 2 a 69,3% bolo kategorizovaných do PORT triedy III; 30,7% pacientov malo skóre PORT > III.
Dlhodobé a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce reakcie spôsobujúce postihnutie
Veľmi zriedkavé prípady dlhodobých (trvajúcich mesiace alebo roky) a potenciálne ireverzibilých závažných nežiaducich reakcií spôsobujúcich postihnutie zasahujúcich rozličné, niekedy početné, orgánové systémy (muskuloskeletálne, nervové, psychické a zmyslové) sa zaznamenali u pacientov užívajúcich chinolóny a fluorochinolóny bez ohľadu na vek a už existujúce rizikové faktory. Podávanie delafloxacínu sa má ihneď ukončiť pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie a pacientom je potrebné odporučiť, aby sa poradili so svojím predpisujúcim lekárom.
Superinfekcia
Mikroorganizmy rezistentné voči fluorochinolónom môžu pri používaní delafloxacínu spôsobiť superinfekciu. Ak sa superinfekcia objaví počas liečby, majú sa prijať primerané opatrenia.
Dysglykémia
Tak ako pri všetkých chinolónoch sa zaznamenali poruchy glykémie vrátane hypoglykémie a hyperglykémie (pozri časť 4.8) zvyčajne u diabetických pacientov užívajúcich súbežnú liečbu perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Zaznamenali sa prípady hypoglykemickej kómy. U diabetických pacientov sa odporúča starostlivé sledovanie glykémie. Nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa závažných prípadov hypoglykémie, ktoré vedú ku kóme alebo úmrtiu po použití delafloxacínu.
Závažné pľuzgierovité kožné reakcie
Prípady pľuzgierovitých kožných reakcií ako Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza sa zaznamenali s inými fluorochinolónmi. Pacientom sa má odporučiť, aby ihneď kontaktovali svojho lekára predtým, ako budú pokračovať v liečbe, ak sa objavia reakcie na koži a/alebo slizniciach.
Pacienti s nedostatkom glukózo-6-fosfát dehydrogenázy
Pacienti s rodinnou anamnézou alebo s aktuálnym nedostatkom glukózo-6-fosfát dehydrogenázy sú náchylní na hemolytické reakcie, ak sú liečení inými chinolónmi. Preto sa má delafloxacín u týchto pacientov používať s opatrnosťou.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje sodnú soľ sulfobutylbetadexu. U pacientov so stredne ťažkou až ťažkou renálnou dysfunkciou sa môže vyskytnúť akumulácia cyklodextrínov.
Tento liek obsahuje 175 mg sodíka v jednej injekčnej liekovke, čo zodpovedá 8,8 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
4.5 Liekové a iné interakcie
Účinok iných liečiv na delafloxacín
Nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa špecifických účinkov iných liečiv na delafloxacín. Je potrebné vziať do úvahy známe možné interakcie spojené s fluorochinolónmi.
Účinok delafloxacínu na iné liečivá
Chelatotvorné liečivá: antacidá, sukralfát, katióny kovov, multivitamíny
Nie sú k dispozícii údaje týkajúce interakcie intravenózne podávaného delafloxacínu s multivitamínmi, didanozínom alebo katiónmi kovov. Delafloxacín sa však nemá súbežne podávať s akýmkoľvek roztokom obsahujúcim multivalentné katióny, napr. horčík, v tej istej intravenóznej súprave (pozri časť 4.2 a 6.2).
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby delafloxacínom.
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití delafloxacínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Kvôli nedostatku údajov a zistení v predklinických štúdiách pri terapeutických expozíciách u ľudí je delafloxacín kontraindikovaný počas gravidity a u žien vo fertilnom veku, ktoré nepoužívajú antikoncepciu (pozri časti 4.3 a 4.4).
Dojčenie
Nie je známe, či sa delafloxacín/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie delafloxacínu/metabolitov do mlieka (pozri časť 5.3). Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Dojčenie je počas liečby delafloxacínom kontraindikované.
Fertilita
Účinky delafloxacínu na fertilitu u ľudí sa neskúmali. Predklinické štúdie s delafloxacínom vykonávané na potkanoch nenaznačujú škodlivé účinky s ohľadom na fertilitu alebo reprodukčné správanie (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Quofenix má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Niektoré nežiaduce reakcie na liek (napr. závraty, bolesť hlavy, poruchy zraku) môžu zhoršiť schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať, a preto môžu predstavovať riziko v situáciách, keď pacient vedie vozidlo alebo obsluhuje stroje alebo vykonáva iné činnosti vyžadujúce si mentálnu ostražitosť a koordináciu.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie nežiaduce reakcie hlásené pri ABSSSI (štúdie fázy 2 a 3) a pri CAP (štúdia fáza 3) po expozícii delafloxacínom v intravenóznej alebo perorálnej forme boli hnačka (5,86 %), nauzea (5,47 %) a hypertransaminazémia (2,85 %), ktoré boli miernej až stredne závažnej intenzity.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nasledujúce nežiaduce reakcie boli identifikované v štyroch porovnávacích štúdiách fázy 2 a 3 pri ABSSSI a jednej štúdii CAP fázy 3 klasifikované podľa preferovanej terminológie a tried orgánových systémov a podľa frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
| Infekcie a nákazy | Mykotické infekcie | Infekcia spôsobená Clostridioides difficile (pozri časť 4.4), | Infekcia močových ciest Sinusitída |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Anémia Leukopénia | Trombocytopénia Neutropénia Zvýšené INR (medzinárodný normalizovaný pomer) | |
| Poruchy imunitného systému | Precitlivenosť (pozri časť 4.4) | Sezónna alergia |
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
Poruchy metabolizmu a výživy | Hyperglykémia (see časť 4.4) Znížená chuť do jedla | Hypoglykémia (pozri časť 4.4) Hyperurikémia Hypokaliémia Zvýšená hladina draslíka v krvi | |
| Psychické poruchy* | Nespavosť | Sluchové halucinácie Nespavosť Abnormálne sny Stav zmätenosti | |
| Poruchy nervového systému* | Bolesť hlavy | Periferálna neuropatia (vrátane parestézie a hypestézie) (pozri časť 4.4) Závraty Dysgeuzia | Presynkopa Somnolencia |
| Poruchy oka* | Rozmazané videnie | Suché oko | |
| Poruchy ucha a labyrintu* | Vertigo Tinitus Vestibulárna porucha | ||
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti** | Palpitácie | Sínusová tachykardia Bradykardia | |
| Poruchy ciev** | Hypertenzia Hypotenzia Začervenanie | Trombóza hlbokých žíl Flebitída | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Dyspnoe | Kašeľ Sucho v hrdle | |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | Hnačka Vracanie Nauzea | Stomatitída Bolesť brucha Dyspepsia Sucho v ústach Flatulencia Zápcha | Erozívna gastritída Gastroezofageálna refluxná choroba Orálna parestézia Orálna hypestézia Glosodýnia Zmena sfarbenia stolice |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Hypertransamin ázémia | Zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi | Zníženie hladiny albumínu v krvi Zvýšenie hladiny gama-glutamyltransferázy |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Pruritus | Alergická dermatitída Urtikária Vyrážka Hyperhidróza | Alopécia Studený pot Nočné potenie |
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
| Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva* | Bolesť kĺbov Myalgia, Zápal šliach (pozri 4.4) Muskuloskeletálna bolesť (napr. bolesť končatín, bolesť chrbta, bolesť v krku), svalová slabost Zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy v krvi | Reaktívna artritída Myozitída Kŕče svalov | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Porucha funkcie obličiek | Hematúria Prítomnosť kryštálikov v moči | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania* | Reakcie v mieste podania injekcie/infúzie | Pyrexia Miestny opuch Únava | Periférny edém Zimnica Komplikácie zdravotníckej pomôcky |
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu | Komplikácie v mieste rany |
Opis vybraných nežiaducich účinkov
* Veľmi zriedkavé prípady dlhodobých (trvajúcich mesiace alebo roky) a potenciálne ireverzibilých závažných nežiaducich reakcií spôsobujúcich postihnutie zasahujúcich rozličné, niekedy početné, triedy orgánových systémov (muskuloskeletálne, nervové, psychické a zmyslové) a zmyslov (vrátane reakcií ako napríklad tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť v končatinách, poruchy chôdze, neuropatie spojené s parestéziou a neuralgiou, únava, psychiatrické symptómy (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a samovražedných myšlienok), poruchy pamäti a koncentrácie a poruchy sluchu, zraku, chuti a čuchu) sa zaznamenali u pacientov užívajúcich chinolóny a fluorochinolóny v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory (pozri časť 4.4).
** U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Najvyššia denná intravenózna dávka podávaná v klinických štúdiách bola 1 200 mg. Pacienti, ktorí dostávali túto dávku, nemali žiadne nežiaduce reakcie alebo významné zistenia vo výsledkoch laboratórnych vyšetrení počas štúdie. Liečba predávkovania delafloxacínom má pozostávať z pozorovania a celkových podporných opatrení.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, fluorochinolóny, ATC kód: J01MA23.
Mechanizmus účinku
Delafloxacín inhibuje bakteriálnu topoizomerázu IV a DNA gyrázu (topoizomeráza II), enzýmy potrebné na replikáciu, transkripciu, obnovu a rekombináciu bakteriálnej DNA.
Rezistencia
Rezistencia na fluorochinolóny vrátane delafloxacínu sa môže objaviť kvôli mutácii v definovaných oblastiach cieľových bakteriálnych enzýmov topoizomerázy IV a DNA gyrázy považovaných za oblasti určujúce rezistenciu na chinolóny (Quinolone-Resistance Determining Regions, QRDRs) alebo prostredníctvom iných mechanizmov rezistencie ako napríklad efluxný mechanizmus.
Môže sa pozorovať skrížená rezistencia medzi delafloxacínom a inými fluorochinolómni, hoci niektoré izoláty rezistentné na iné fluorochinolóny si môžu zachovať citlivosť na delafloxacín.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti boli stanovené Európskou komisiou pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) pre delafloxacín a sú uvedené na stránke: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Tak ako pri iných chinolónových antibiotikách spôsobil pomer fAUC24/MIC farmakokinetický/ farmakodynamický parameter najviac súvisiaci s účinnosťou delafloxacínu.
Klinická účinnosť voči špecifickým patogénom
Účinnosť sa preukázala v klinických štúdiách proti patogénom uvedeným pri každej indikácii, ktoré boli citlivé na delafloxacín in vitro.
Akútne bakteriálne infekcie kože a kožných štruktúr
Grampozitívne mikroorganizmy:
- Staphylococcus aureus (vrátane meticilín-rezistentného [MRSA])
- Staphylococcus haemolyticus
- Staphylococcus hominis
- Staphylococcus lugdunensis
- Streptococcus agalactiae
- Skupina Streptococcus anginosus (vrátane Streptococcus anginosus, Streptococcus intermedius a Streptococcus constellatus)
- Streptococcus dysgalactiae
Skupina Streptococcus mitis (vrátane Streptococcus cristatus, Streptococcus gordonii,
Streptococcus oralis, Streptococcus mitis a Streptococcus sanguinis)
- Streptococcus pyogenes
- Enterococcus faecalis
Gramnegatívne mikroorganizmy:
- Escherichia coli
- Enterobacter cloacae
- Klebsiella pneumoniae
- Pseudomonas aeruginosa
Komunitne získaná pneumónia
Grampozitívne mikroorganizmy:
- Streptococcus pneumoniae
- Staphylococcus aureus (MSSA)
Gramnegatívne mikroorganizmy:
- Haemophilus influenzae
- Escherichia coli
Atypické:
- Chlamydia pneumoniae
- Legionella pneumophila
- Mycoplasma pneumoniae
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Quofenixom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe lokálnych infekcií kože a podkožného tkaniva a pneumónie získanej v komunite (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Po intravenóznom použití 300 mg delafloxacínu každých 12 hodín sa rovnovážne koncentrácie dosahujú po približne 3-5 dňoch s približne 10 % kumuláciou po viacnásobnom podaní. Biologický polčas intravenózne podávaného delafloxacínu je približne 10 hodín. Farmakokinetika delafloxacínu je u pacientov s ABSSSI alebo CAP a zdravých dobrovoľníkov porovnateľná.
Absorpcia
Maximálne plazmatické koncentrácie delafloxacínu sa dosahujú na konci 1-hodinovej intravenóznej infúzie. Vo vzťahu k celkovej expozícii (AUC) je dávka 300 mg v intravenóznej forme a 450 mg vo forme tablety bioekvivaletná.
Distribúcia
Distribučný objem delafloxacínu v rovnovážnom stave je asi 40 l, čo sa približuje celkovému obsahu vody v tele. Väzba na plazmatické bielkoviny delafloxacínu je približne 84 %. Primárne sa viaže na albumín. Väzba na plazmatické bielkoviny delafloxacínu nie je významne ovplyvnená stupňom poruchy funkcie obličiek.
Po intravenóznom podaní 7 dávok 300 mg delafloxacínu 30 zdravým dobrovoľníkom bola priemerná AUC0-12 delafloxacínu (3,6 h* µg / ml) v alveolárnych makrofágoch 83% voľnej plazmy AUC0-12 a priemerná AUC0-12 delafloxacínu (2,8 h * ug / ml) v tekutine výstelky epitelu bola 65% AUC0-12 voľnej plazmy.
Biotransformácia
Glukuronidácia delafloxacínu je primárnou metabolickou cestou s oxidatívnym metabolizmom predstavujúcim <1 % podanej dávky. Glukuronidácia delafloxacínu je sprostredkovaná prevažne UGT1A1,UGT1A3 a UGT2B15. V plazme prevláda pôvodné liečivo v nezmenej forme. U ľudí nie sú prítomné žiadne významné cirkulujúce metabolity (priemer = 9,6 %).
Údaje in vitro naznačujú, že delafloxacín v klinicky významných koncentráciách neinhibuje cytochróm P450 CYP1A2, CYP2A6, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6, CYP2E1 a CYP3A4/5 ani izoformy UGT1A1 a UGT2B7 UDP glukuronozyltransferázy. Delafloxacín neindukuje CYP1A2, CYP2B6, CYP2C9, CYP2C8, CYP2C19 alebo CYP3A4/5.
Rovnako pri klinicky významných koncentráciách delafloxacín neinhibuje transportéry MDR1, BCRP, OAT1, OAT3, OCT1, OCT2, OATP1B1, OATP1B3, MATE1, MATE2K a BSEP. Delafloxacín je pravdepodobne substrátom BCRP.
Eliminácia
Po jednorazovej intravenóznej dávke 14C-značeného delafloxacínu sa 65 % rádioaktívne značeného liečiva vylučuje v moči a 28 % sa vylučuje v stolici. Delafloxacín sa vylučuje v nezmenej forme a vo forme glukuronidových metabolitov v moči. Rádioaktívne značené liečivo, ktoré sa opätovne získa zo stolice, je nezmenený delafloxacín.
Obézni pacienti (≥ 30 kg/m2 BMI)
Farmakokinetické parametre nie sú u obéznych ľudí zmenené (BMI ≥ 30 kg/m2).
Porucha funkcie pečene
Po podaní jednorazovej 300 mg intravenóznej dávky delafloxacínu pacientom s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene (trieda A, B a C podľa Childa-Pugha) sa nepozorovali žiadne klinicky významné zmeny v hodnote Cmax a AUC∞ v porovnaní so zodpovedajúcimi zdravými jedincami v kontrolnej skupine.
Porucha funkcie obličiek
Po podaní jednorazovej intravenóznej dávky (300 mg) pacientom s miernou poruchou funkcie obličiek bola priemerná celková expozícia (AUCt) asi 1,3-násobne vyššia; u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek bola hodnota AUCt asi 1,7-násobne vyššia; u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek bola hodnota AUCt asi 2,1-násobne vyššia; u hemodialyzovaných pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu s hemodialýzou po dávkovaní bola hodnota AUCt asi 3,5-násobne vyššia a u hemodialyzovaných pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu bez hemodialýzy po dávkovaní bola hodnota AUCt asi 4,1-násobne vyššia ako hodnoty v zodpovedajúcich kontrolných skupinách.
Maximálne koncentrácie u pacientov s miernou a stredne závažnou poruchou funkcie obličiek boli podobné ako maximálne koncentrácie u zdravých jedincov, zatiaľ čo maximálne koncentrácie boli 2,1-násobne vyššie u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek; 5,9-násobne vyššie u hemodialyzovaných pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu s hemodialýzou po dávkovaní a 6,4-násobne vyššie u pacientov u hemodialyzovaných pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu bez hemodialýzy po dávkovaní.
U pacientov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek alebo hemodialyzovaných pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu sa objavuje kumulácia intravenóznej pomocnej látky, sodnej soli sulfobutyl betacyklodextrínu. Priemerná systémová expozícia (AUC) sa zvyšuje 2,2-násobne u pacientov so stredne závažnou poruchou funkcie obličiek; 5,3-násobne u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, 8,5- násobne u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu s hemodialýzou po dávkovaní a 29,8-násobne u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu bez hemodialýzy po dávkovaní v porovnaní s normálnou kontrolnou skupinou. Priemerná maximálna expozícia (Cmax) sa zvyšuje asi 2-násobne u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek, 5-násobne u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu s hemodialýzou po dávkovaní a 7-násobne u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu bez hemodialýzy po dávkovaní v porovnaní s normálnou kontrolnou skupinou.
Pokyny pre dávkovanie osobám s poruchou funkcie obličiek sú uvedené v časti 4.2.
Starší pacienti
Keďže sa farmakokinetika delafloxacínu s vekom významne nemení, úprava dávkovania nie je na základe veku potrebná.
Pediatrická populácia
Nevykonali sa žiadne klinické skúšania s delafloxacínom u pediatrických pacientov.
Pohlavie
Klinicky významné zmeny vo farmakokinetike delafloxacínu súvisiace s pohlavím sa nepozorovali u zdravých jedincov alebo pacientov s ABSSSI alebo CAP. Nie je potrebná úprava dávkovania na základe pohlavia.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Gastrointestinálne účinky patrili v štúdiách toxicity po opakovanom podávaní u potkanov a psov k najdôležitejším zisteniam: zahŕňali rozšírené slepé črevo (len po perorálnom podaní), abnormálnu stolicu a znížený príjem jedla a/alebo telesnej hmotnosti u potkanov a vracanie, slinenie a abnormálnu stolicu/hnačku u psov. Okrem toho sa zaznamenalo zvýšenie hodnôt ALT a ALP v sére a zníženie hladín celkových bielkovín a globulínu na konci liečebného obdobia v pivotnej 4-týždňovej intravenóznej štúdii so psami s podaním vysokej dávky (75 mg/kg) u jednotlivých psoch. Čo je však dôležité, gastrointestinálne účinky a mierne zvýšené hladiny pečeňových enzýmov u psov nesúviseli s histopatologickými zmenami v tkanive gastrointestinálneho traktu a súvisiacich orgánoch (pankreas, pečeň). Žiadne nežiaduce účinky sa nepozorovali u potkanov pri expozíciách asi 2-násobne vyšších ako u ľudí alebo u psov pri expozíciách približne rovnakých ako u ľudí.
V štúdiách embyo-fetálneho vývinu uskutočnených na potkanoch a králikoch nemal delafloxacín teratogénny účinok, ale indukoval retardáciu rastu plodu a oneskorenie osifikácie pri hladinách spôsobujúcich toxicitu u matiek. U potkanov sa účinky na plod objavili pri hladinách expozície presahujúcich asi 2-násobok hladiny, ktorá sa pozorovala u ľudí na základe hodnoty AUC, ale u králikov, druhov známych ako extrémne citlivých na maternálnu toxicitu vyvolanú antibakteriálnymi liečivami, boli účinky na plod zaznamenané pri hladinách expozície oveľa nižších ako sa pozorovali u ľudí. Keďže sa delafloxacín vylučuje do mlieka, závažná toxicita sa pozorovala u novorodencov potkanov počas laktácie, keď boli matky liečené počas gravidity a laktácie delafloxacínom pri dávkach spôsobujúcich systémovú expozíciu asi 5-násobne vyššiu ako expozícia u ľudí. Žiadne také účinky a žiadne iné vývojové abnormality sa však neobjavili v potomstve matiek s expozíciou hladín asi 2-násobne vyšších ako sú hladiny u ľudí. Žiadne účinky na fertilitu samcov a samíc potkanov sa nezaznamenali pri hladinách expozície asi 5-násobne vyšších ako sú hladiny pozorované u ľudí.
Nevykonali sa dlhodobé štúdie karcinogenicity s delafloxacínom.
Neidentifikovalo sa žiadne riziko genotoxicity in vitro a in vivo bolo negatívne pri najvyššej možnej dávke ≥ 15-násobne vyššej ako je odhadovaná plazmatická expozícia u ľudí vychádzajúca z hodnoty AUC.
Štúdie hodnotenia enviromentálneho rizika preukázali, že delafloxacín môže predstavovať riziko pre vodné prostredie.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
meglumín
sulfobutylbetadex, sodná soľ
edetát disodný
hydroxid sodný (na úpravu pH)
kyselina chlorovodíková, koncentrovaná (na úpravu pH)
6.2 Inkompatibility
Tento liek sa nesmie miešať s inými liekmi okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 6.6.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov.
Preukázalo sa, že chemická a fyzikálna stabilita pri používaní je 24 hodín pri teplote 20 °C až 25 °C alebo na 24 hodín pri teplote 2 °C až 8 °C.
Z mikrobiologického hľadiska sa má liek po rekonštitúcii a zriedení použiť ihneď. Ak sa nepoužije ihneď, za čas použiteľnosti a podmienky pred použitím je zodpovedný používateľ a nemali by byť za normálnych okolností dlhšie ako 24 hodín pri teplote 2 °C až 8 °C, pokiaľ sa rekonštitúcia a riedenie neuskutočnilo v kontrolovaných a validovaných aseptických podmienkach.
Neuchovávajte v mrazničke.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie.
Podmienky na uchovávanie po zriedení lieku, pozri časť 6.3.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
20 ml injekčné liekovky z číreho skla typu I s 20 mm gumenými zátkami typu I a 20 mm obrubou s vyklápacími viečkami.
Veľkosť balenia: 10 injekčných liekoviek.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Každá 300 mg injekčná liekovka Quofenix sa musí rekonštituovať za aseptických podmienok použitím 10,5 ml injekčného roztoku dextrózy 50 mg/ml (5 %, D5W) alebo injekčného roztoku chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %).
Injekčná liekovka sa má dôkladne pretrepávať až dovtedy, kým sa jej obsah úplne nerozpustí.
Injekčná liekovka s rekonštituovaným roztokom obsahuje 300 mg delafloxacínu v 12 ml vo forme číro žltého až oranžovožltého roztoku.
Následne pred podaním sa musí rekonštituovaný roztok riediť v 250 ml intravenóznom vaku
(buď injekčný roztok chloridu sodného 0,9 % alebo D5W).
Požadovanú dávku intravenóznej infúzie priprav odobraním objemu 12 ml pre Quofenix
300 mg alebo 8 ml pre Quofenix 200 mg z injekčnej liekovky s rekonštituovaným roztokom.
- Požadovaná dávka rekonštituovaného roztoku Quofenixu sa má asepticky premiestniť z injekčnej liekovky do 250 ml intravenózneho vaku. (Akákoľvek nepoužitá časť rekonštituovaného roztoku sa má vyhodiť).
- Po rekonštitúcii a zriedení sa má Quofenix podať intravenóznou infúziou s celkovým časom podania infúzie 60 minút.
Quofenix sa nesmie infúziou podávať súbežne s inými liekmi. Ak sa použije spoločná intravenózna súprava na podanie iných liekov spolu s Quofenixom, súprava sa má prepláchnuť pred a po každej infúzii Quofenixu s injekčným roztokom chloridu sodného 9 mg/ml (0,9 %) alebo D5W. Tento liek môže predstavovať riziko pre životné prostredie (pozri časť 5.3). Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
A. Menarini – Industrie Farmaceutiche Riunite – s.r.l. Via Sette Santi 3, 50131 Florencia, Taliansko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
EU/1/19/1393/001
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 16. december 2019 Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. august 2024
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.
Quofenix 450 mg tablety
1. NÁZOV LIEKU
Quofenix 450 mg tablety
2. KVALITATÍVNE A KVANTITATÍVNE ZLOŽENIE
Jedna tableta obsahuje delafloxacínium-meglumín, čo zodpovedá 450 mg delafloxacínu.
Pomocná látka so známym účinkom
Jedna tableta obsahuje 39 mg sodíka.
Úplný zoznam pomocných látok, pozri časť 6.1.
3. LIEKOVÁ FORMA
Tableta.
| Béžové až škvrnito bežové, podlhovasté bikonvexné tablety približne so šírkou 10 mm x 21 mm | |
| dĺžkou. | |
4. KLINICKÉ ÚDAJE
4.1 Terapeutické indikácie
Quofenix je indikovaný dospelým na liečbu nasledujúcich infekcií:
- akútnych bakteriálnych infekcií kože a kožných štruktúr (acute bacterial skin and skin structure infections, ABSSSI)
- komunitne získanej pneumónie (CAP)
ak sa použitie iných antibakteriálnych látok, ktoré sa zvyčajne odporúčajú na začatie liečby týchto infekcií, považuje za nevhodné (pozri časti 4.4 a 5.1).
Je potrebné vziať do úvahy oficiálne pokyny pre správne používanie antibakteriálnych látok.
4.2 Dávkovanie a spôsob podávania
Dávkovanie
Odporúčaná schéma podávania delafloxacínu je 450 mg podávaných perorálne každých 12 hodín celkovo počas 5 až 14 dní pri ABSSSI a 5 až 10 dní pri CAP, podľa uváženia lekára. Tablety delafloxacínu sa môžu užívať s jedlom alebo bez jedla.
Osobitné populácie
Starší pacienti
Nie je potrebná úprava dávkovania. V prípade fluorochinolónov sú pacienti starší ako 60 rokov vystavení zvýšenému riziku vzniku závažných porúch šliach vrátane ruptúry šľachy (pozri časti 4.4 a 5.2).
Porucha funkcie obličiek
U pacientov s miernou až závažnou poruchou funkcie obličiek nie je potrebná úprava dávkovania (pozri časti 4.4. a 5.2). Quofenix sa neodporúča u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu (End Stage Renal Disease, ESRD).
Porucha funkcie pečene
Nie je potrebná úprava dávky (pozri časť 5.2).
Pediatrická populácia
Quofenix je kontraindikovaný u detí a dospievajúcich (pozri časť 4.3).
Spôsob podávania
Perorálne použitie.
Tablety sa majú prehltnúť a môžu sa užívať s jedlom alebo bez jedla.
Pacient má pri užítí Quofenixu vypiť dostatočné množstvo tekutín.
4.3 Kontraindikácie
Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z pomocných látok uvedených v časti 6.1. Precitlivenosť na ktorékoľvek fluorochinolónové alebo chinolónové antibiotikum. Poruchy šliach súvisiace s podávaním fluorochinolónov v anamnéze.
Gravidita, ženy vo fertilnom veku neužívajúce antikoncepciu a dojčenie (pozri časť 4.6). Deti alebo dospievajúci mladší ako 18 rokov (pozri časť 4.2).
4.4 Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní
U pacientov, u ktorých sa v minulosti objavili pri užívaní liekov s obsahom chinolónov alebo fluorochinolónov závažné nežiaduce reakcie, je potrebné sa vyhnúť užívaniu delafloxacínu (pozri časť 4.8). Liečba týchto pacientov delafloxacínom sa má začať len v prípade, ak neexistujú alternatívne možnosti liečby a po starostlivom zhodnotení prínosu/rizika (pozri tiež časť 4.3).
Antikoncepcia
V prípade liečby žien vo fertilnom veku sa musí počas liečby používať účinná forma antikoncepcie (pozri časť 4.6).
Disekcia a aneuryzma aorty, regurgitácia/nedomykavosť srdcovej chlopne
V epidemiologických štúdiách bolo zistené zvýšené riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty, predovšetkým u starších pacientov, a regurgitácie aortálnej a mitrálnej chlopne po použití fluorochinolónov. U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.8).
Preto sa majú fluorochinolóny používať len po starostlivom zhodnotení prínosu a rizika a po zvážení iných terapeutických možností u pacientov s pozitívnou rodinnou anamnézou ochorenia aneuryzmy alebo kongenitálnym ochorením srdcovej chlopne alebo u pacientov s diagnostikovanou už existujúcou aneuryzmou aorty a/alebo disekciou aorty alebo ochorením srdcovej chlopne, alebo v prípade výskytu iných rizikových faktorov alebo stavov, ktoré sú predispozíciou k vzniku
aneuryzmy aorty a/alebo disekcie aorty ako aj regurgitácie / nedomykavosti srdcovej chopne
(napr. ochorenia spojivového tkaniva, ako je Marfanov syndróm, alebo Ehlersov-Danlosov syndróm, Turnerov syndróm, Behcetova choroba, hypertenzia, reumatoidná artritída) alebo aj
- aneuryzmy aorty a disekcie aorty (napr. vaskulárne ochorenia, ako je Takayasuova arteritída alebo obrovskobunková arteritída, prípadne známa ateroskleróza alebo Sjögrenov syndróm) alebo aj
- regurgitácie/nedomykavosti srdcovej chlopne (napr. infekčná endokarditída.
Riziko aneuryzmy aorty a disekcie aorty a jej ruptúry môže byť zvýšené aj u pacientov súbežne liečených systémovými kortikosteroidmi.
V prípade náhlej bolesti brucha, hrudníka alebo chrbta je potrebné pacientom odporučiť, aby sa bezodkladne obrátili na lekársku pohotovosť.
Pacientov je potrebné informovať o tom, aby v prípade akútneho dyspnoe, novovzniknutých srdcových palpitácií alebo vzniku brušného edému alebo edému dolných končatín ihneď vyhľadali lekársku pomoc.
Tendinitída a ruptúra šľachy
Tendinitída a ruptúra šľachy (najmä Achillovej šľachy, avšak nielen tej), niekedy bilaterálne, sa môže vyskytnúť už počas 48 hodín po začatí liečby chinolónmi a fluorochinolónmi a ich výskyt sa dokonca zaznamenal až do niekoľkých mesiacov po ukončení liečby. Riziko tendinitídy a ruptúry šľachy je zvýšené u starších pacientov, pacientov s poruchou funkcie obličiek, pacientov po transplantácii solídnych orgánov a pacientov, ktorí sú súbežne liečení kortikosteroidmi. Preto je potrebné predísť súbežnému užívaniu kortikosteroidov. Pri prvých prejavoch tendinitídy (napr. bolestivého opuchu, zápalu) sa má liečba delafloxacínom ukončiť a má sa zvážiť alternatívna liečba. Postihnutá končatina (končatiny) sa má primerane liečiť (napr. imobilizáciou). Kortikosteroidy sa nemajú užívať, ak sa vyskytnú príznaky tendinopatie.
Periférna neuropatia
Prípady senzorickej alebo senzorimotorickej polyneuropatie spôsobujúce parestéziu, hypestéziu, dyzestéziu alebo slabosť sa zaznamenali u pacientov užívajúcich chinolóny a fluorochinolóny. Pacientom liečených delafloxacínom sa má odporučiť, aby informovali svojho lekára predtým, ako budú pokračovať v liečbe, ak u nich dôjde k výskytu príznakov neuropatie, ako je bolesť, pálenie, mravčenie, znecitlivenie alebo slabosť, aby sa zabránilo výskytu potenciálne ireverzibilných stavov (pozri časť 4.8).
Účinky na centrálny nervový systém
Fluorochinolóny sa spájali so zvýšeným rizikom účinkov na centrálny nervový system (CNS), vrátane konvulzií a zvýšeného intrakraniálneho tlaku (vrátane pseudotumoru cerebri) a toxickej psychózy. Fluorochinolóny môžu tiež spôsobiť účinky na CNS ako nervozita, agitácia, insomnia, úzkosť, nočné mory, paranoja, závrat, zmätenosť, tras, halucinácie, depresia a samovražedné myšlienky alebo správanie. Tieto nežiaduce rekcie sa môžu objaviť po podaní prvej dávky. Ak sa tieto reakcie vyskytnú u pacientov užívajúcich delafloxacín, podávanie delafloxacínu sa má ihneď ukončiť a majú sa zaviesť primerané opatrenia. Delafloxacín sa má používať v prípade, ak prínosy liečby prevažujú riziká u pacientov so známymi poruchami CNS alebo s podozrením na tieto poruchy (napr. závažná cerebrálna arterioskleróza, epilepsia) alebo v prítomnosti iných rizikových faktorov, ktoré môžu predpovedať vznik záchvatov alebo znižovať prach záchvatov.
Zhoršenie myasthenie gravis
Fluorochinolóny majú neuromuskulárny blokujúci účinok a môžu zhoršiť svalovú slabosť u ľudí s ochorením myasthenia gravis. Závažné nežiaduce reakcie po uvedení lieku na trh vrátane úmrtí a požiadaviek na podporu ventilácie sa spájali s použitím fluorochinolónov u ľudí s ochorením myasthenia gravis. Použitie delafloxacinu sa neodporúča u pacientov so známou anamnézou ochorenia myasthenia gravis.
Ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile
Ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile sa zaznamenalo u používateľov takmer všetkých systémových antibakteriálnych liečiv so závažnosťou v rozsahu od miernej hnačky po kolitídu s fatálnymi následkami. Ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile sa musí zvážiť u všetkých pacientov s hnačkou. V prípade podozrenia na ochorenie súvisiace s Clostridioides difficile alebo potvrdenia tohto ochorenia sa má liečba delafloxacínom ukončiť a má sa zvážiť použitie náležitých podporných opatrení spolu so špecifickou antibakteriálnou liečbou C. difficile. Lieky inhibujúce peristaltiku sú kontraindikované v prípade podozrenia na výskyt ochorenia súvisiaceho s Clostridioides difficile.
Reakcie z precitlivenosti
Pacienti so známou precitlivenosťou na delafloxacín alebo iné fluorochinolóny nesmú užívať Quofenix (pozri časť 4.3). Závažné a príležitostne fatálne reakcie z precitlivenosti (anafylaktické) sa zaznamenali u pacientov užívajúcich fluorochinolónové antibakteriálne liečivá. Pred začiatkom liečby s delafloxacínom sa má vykonať dôkladné vyšetrenie týkajúce sa výskytu predchádzajúcich reakcií z precitlivenosti na iné chinolóny alebo fluorochinolónové antibakteriálne lieky. V prípade výskytu anafylaktickej reakcie na delafloxacin sa má užívanie lieku ihneď ukončiť a má sa začať náležitá liečba.
Pacienti sporuchou funkcie obličiek
Bezpečnosť a účinnosť pokynov na úpravu dávkovania u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek nebola klinicky hodnotená a vychádza z údajov farmakokinetických modelov. Delafloxacín sa má používať len u tých pacientov, kde očakávaný klinický prínos prevažuje nad potenciálnym rizikom. U týchto pacientov sa má starostlivo sledovať klinická odpoveď na liečbu a funkcia obličiek. Perorálne podávanie delafloxacínu u pacientov so závažnou poruchou funkcie obličiek a s nízkou telesnou hmotnosťou môže viesť k zvýšeniu systémovej expozície. Quofenix sa neodporúča u pacientov s ochorením obličiek v terminálnom štádiu (ESRD).
Obmedzenie klinických údajov
V dvoch hlavných skúšaniach pri ABSSSI sa liečené typy infekcií týkali len celulitídy/eryzipelu, abscesov a infekcií rán. Iné typy kožných infekcií sa neskúmali. Pacienti s toxickým šokom, neutropéniou (počet neutrofilov < 500 buniek/mm3) alebo závažne oslabeným imunitným systémom neboli zaradení do štúdií. U pacientov vo veku > 75 rokov sú obmedzené skúsenosti. Populácia CAP však bola staršia ako populácia študovaná v ABSSSI (48,3 % subjektov malo ≥ 65 rokov a 23,9 % ≥ 75 rokov). V štúdii CAP malo 90,7 % pacientov skóre CURB-65 ≤ 2 a 69,3% bolo kategorizovaných do PORT triedy III; 30,7% pacientov malo skóre PORT > III.
Dlhodobé a potenciálne ireverzibilné závažné nežiaduce reakcie spôsobujúce postihnutie
Veľmi zriedkavé prípady dlhodobých (trvajúcich mesiace alebo roky) a potenciálne ireverzibilých závažných nežiaducich reakcií spôsobujúcich postihnutie zasahujúcich rozličné, niekedy početné, orgánové systémy (muskuloskeletálne, nervové, psychické a zmyslové) sa zaznamenali u pacientov užívajúcich chinolóny a fluorochinolóny bez ohľadu na vek a už existujúce rizikové faktory. Podávanie delafloxacínu sa má ihneď ukončiť pri prvých prejavoch alebo príznakoch akejkoľvek závažnej nežiaducej reakcie a pacientom je potrebné odporučiť, aby sa poradili so svojím predpisujúcim lekárom.
Superinfekcia
Mikroorganizmy rezistentné voči fluorochinolónom môžu pri užívaní delafloxacínu spôsobiť superinfekciu. Ak sa superinfekcia objaví počas liečby, majú sa prijať primerané opatrenia.
Dysglykémia
Tak ako pri všetkých chinolónoch sa zaznamenali poruchy glykémie vrátane hypoglykémie a hyperglykémie (pozri časť 4.8) zvyčajne u diabetických pacientov užívajúcich súbežnú liečbu perorálnymi antidiabetikami (napr. glibenklamid) alebo inzulínom. Zaznamenali sa prípady hypoglykemickej kómy. U diabetických pacientov sa odporúča starostlivé sledovanie glykémie. Nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa závažných prípadov hypoglykémie, ktoré vedú ku kóme alebo úmrtiu po užití delafloxacínu.
Závažné pľuzgierovité kožné reakcie
Prípady pľuzgierovitých kožných reakcií ako Stevensov-Johnsonov syndróm alebo toxická epidermálna nekrolýza sa zaznamenali s inými fluorochinolónmi. Pacientom sa má odporučiť, aby ihneď kontaktovali svojho lekára predtým, ako budú pokračovať v liečbe, ak sa objavia reakcie na koži a/alebo slizniciach.
Pacienti s nedostatkom glukózo-6-fosfát dehydrogenázy
Pacienti s rodinnou anamnézou alebo s aktuálnym nedostatkom glukózo-6-fosfát dehydrogenázy sú náchylní na hemolytické reakcie, ak sú liečení inými chinolónmi. Preto sa má delafloxacín u týchto pacientov používať s opatrnosťou.
Pomocné látky
Tento liek obsahuje 39 mg sodíka v jednej tablete, čo zodpovedá 2 % WHO odporúčaného maximálneho denného príjmu 2 g sodíka pre dospelú osobu.
4.5 Liekové a iné interakcie
Účinok iných liečiv na delafloxacín
Chelatotvorné liečivá: antacidá, sukralfát, katióny kovov, multivitamíny
Fluorochinolóny tvoria cheláty s katiónmi kovov alkalických zemín a prechodných kovov. Perorálne podávanie delafloxacínu s antacidami obsahujúcimi hliník alebo horčík, so sukralfátom, s katiónmi kovov ako napríklad železo alebo s multivitamínmi obsahujúcimi železo alebo zinok alebo s liekovými formami s obsahom dvojvalentných a trojvalentných katiónov ako napríklad didanozín vo forme pufrovaných tabliet na perorálnu suspenziu alebo prášku na perorálny roztok pre deti môže výrazne interferovať s absorpciou delafloxacínu, čo vedie k systémovým koncentráciám oveľa nižším, ako je požadované. Preto sa má delafloxacín užívať najmenej 2 hodiny pred alebo 6 hodín po užití týchto liekov.
4.6 Fertilita, gravidita a laktácia
Ženy vo fertilnom veku
Ženy vo fertilnom veku musia používať účinnú antikoncepciu počas liečby delafloxacínom.
Gravidita
Nie sú k dispozícii alebo je iba obmedzené množstvo údajov o použití delafloxacínu u gravidných žien. Štúdie na zvieratách preukázali reprodukčnú toxicitu (pozri časť 5.3). Kvôli nedostatku údajov a zistení v predklinických štúdiách pri terapeutických expozíciách u ľudí je delafloxacín kontraindikovaný počas gravidity a u žien vo fertilnom veku, ktoré neužívajú antikoncepciu (pozri časti 4.3 a 4.4).
Dojčenie
Nie je známe, či sa delafloxacín/metabolity vylučujú do ľudského mlieka.
Dostupné farmakodynamické/toxikologické údaje u zvierat preukázali vylučovanie delafloxacínu/metabolitov do mlieka (pozri časť 5.3). Riziko u novorodencov/dojčiat nemôže byť vylúčené. Dojčenie je počas liečby delafloxacínom kontraindikované.
Fertilita
Účinky delafloxacínu na fertilitu u ľudí sa neskúmali. Predklinické štúdie s delafloxacínom vykonávané na potkanoch nenaznačujú škodlivé účinky s ohľadom na fertilitu alebo reprodukčné správanie (pozri časť 5.3).
4.7 Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje
Quofenix má mierny vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Niektoré nežiaduce reakcie na liek (napr. závraty, bolesť hlavy, poruchy zraku) môžu zhoršiť schopnosť pacienta sústrediť sa a reagovať, a preto môžu predstavovať riziko v situáciách, keď pacient vedie vozidlo alebo obsluhuje stroje alebo vykonáva iné činnosti vyžadujúce si mentálnu ostražitosť a koordináciu.
4.8 Nežiaduce účinky
Súhrn bezpečnostného profilu
Najčastejšie nežiaduce reakcie hlásené pri ABSSSI (štúdie fázy 2 a 3) a pri CAP (štúdia fáza 3)po expozícii delafloxacínom v intravenóznej alebo perorálnej forme boli hnačka (5,86 %), nauzea (5,47 %) a hypertransaminazémia (2,85 %), ktoré boli miernej až stredne závažnej intenzity.
Tabuľkový zoznam nežiaducich reakcií
Nasledujúce nežiaduce reakcie boli identifikované v štyroch porovnávacích štúdiách fázy 2 a 3 pri ABSSSI a jednej štúdii CAP fázy 3 klasifikované podľa preferovanej terminológie a tried orgánových systémov a podľa frekvencie. Frekvencie sú definované ako: veľmi časté (≥ 1/10); časté (≥ 1/100 až < 1/10); menej časté (≥ 1/1 000 až < 1/100); zriedkavé (≥ 1/10 000 až < 1/1 000); veľmi zriedkavé (< 1/10 000).
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
| Infekcie a nákazy | Mykotické infekcie | Infekcia spôsobená Clostridioides difficile (pozri časť 4.4) | Infekcia močových ciest Sinusitída |
| Poruchy krvi a lymfatického systému | Anémia Leukopénia | Trombocytopénia Neutropénia Zvýšené INR (medzinárodný normalizovaný pomer) | |
| Poruchy imunitného systému | Precitlivenosť (pozri časť 4.4) | Sezónna alergia | |
Poruchy metabolizmu a výživy | Hyperglykémia (see časť 4.4) Znížená chuť do jedla | Hypoglykémia (pozri časť 4.4) Hyperurikémia Hypokaliémia Zvýšená hladina draslíka v krvi | |
| Psychické poruchy* | Nespavosť | Sluchové halucinácie Nespavosť Abnormálne sny Stav zmätenosti | |
| Poruchy nervového systému* | Bolesť hlavy | Periferálna neuropatia (vrátane parestézie a hypestézie) (pozri časť 4.4) Závraty Dysgeuzia | Presynkopa Somnolencia |
| Trieda orgánových systémov | Časté | Menej časté | Zriedkavé |
| Poruchy oka* | Rozmazané videnie | Suché oko | |
| Poruchy ucha a labyrintu | Vertigo Tinitus Vestibulárna porucha | ||
| Poruchy srdca a srdcovej činnosti** | Palpitácie | Sínusová tachykardia Bradykardia | |
| Poruchy ciev** | Hypertenzia Hypotenzia Začervenanie | Trombóza hlbokých žíl Flebitída | |
| Poruchy dýchacej sústavy, hrudníka a mediastína | Dyspnoe | Kašeľ Sucho v hrdle | |
Poruchy gastrointestinálneho traktu | Hnačka Vracanie Nauzea | Stomatitída Bolesť brucha Dyspepsia Sucho v ústach Flatulencia Zápcha | Erozívna gastritída Gastroezofageálna refluxná choroba Orálna parestézia Orálna hypestézia Glosodýnia Zmena sfarbenia stolice |
| Poruchy pečene a žlčových ciest | Hypertransami názémia | Zvýšenie hladiny alkalickej fosfatázy v krvi | Zníženie hladiny albumínu v krvi Zvýšenie hladiny gama-glutamyltransferázy |
| Poruchy kože a podkožného tkaniva | Pruritus | Alergická dermatitída Urtikária Vyrážka Hyperhidróza | Alopécia Studený pot Nočné potenie |
Poruchy kostrovej a svalovej sústavy a spojivového tkaniva* | Bolesť kĺbov Myalgia, Zápal šliach (pozri 4.4) Muskuloskeletálna bolesť (napr. bolesť končatín, bolesť chrbta, bolesť v krku), svalová slabost Zvýšenie hladiny kreatínfosfokinázy v krvi | Reaktívna artritída Myozitída Kŕče svalov | |
| Poruchy obličiek a močových ciest | Poruchy funkcie obličiek | Hematúria Prítomnosť kryštálikov v moči | |
| Celkové poruchy a reakcie v mieste podania* | Pyrexia Miestny opuch Únava | Periférny edém Zimnica | |
Úrazy, otravy a komplikácie liečebného postupu | Komplikácie v mieste rany |
Opis vybraných nežiaducich účinkov
* Veľmi zriedkavé prípady dlhodobých (trvajúcich mesiace alebo roky) a potenciálne ireverzibilých závažných nežiaducich reakcií spôsobujúcich postihnutie zasahujúcich rozličné, niekedy početné, triedy orgánových systémov (muskuloskeletálne, nervové, psychické a zmyslové) a zmyslov (vrátane reakcií ako napríklad tendinitída, ruptúra šľachy, artralgia, bolesť v končatinách, poruchy chôdze, neuropatie spojené s parestéziou neuralgiou, únava, psychiatrické symptómy (vrátane porúch spánku, úzkosti, záchvatov paniky, depresie a samovražedných myšlienok), poruchy pamäti a koncentrácie a poruchy sluchu, zraku, chuti a čuchu) sa zaznamenali u pacientov užívajúcich chinolóny a fluorochinolóny v niektorých prípadoch bez ohľadu na existujúce rizikové faktory (pozri časť 4.4).
** U pacientov používajúcich fluórchinolóny boli hlásené prípady aneuryzmy a disekcie aorty, niekedy komplikované ruptúrou (vrátane smrteľných prípadov), a prípady regurgitácie/nedomykavosti niektorej zo srdcových chlopní (pozri časť 4.4).
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie
Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na národné centrum hlásenia uvedené v Prílohe V.
4.9 Predávkovanie
Najvyššia denná perorálna dávka podávaná v klinických štúdiách bola 1 600 mg. Pacienti, ktorí užívali túto dávku, nemali žiadne nežiaduce reakcie alebo významné zistenia vo výsledkoch laboratórnych vyšetrení počas štúdie. Liečba predávkovania delafloxacínom má pozostávať z pozorovania a celkových podporných opatrení.
5. FARMAKOLOGICKÉ VLASTNOSTI
5.1 Farmakodynamické vlastnosti
Farmakoterapeutická skupina: antibiotiká na systémové použitie, fluórochinolóny, ATC kód: J01MA23.
Mechanizmus účinku
Delafloxacín inhibuje bakteriálnu topoizomerázu IV a DNA gyrázu (topoizomeráza II), enzýmy potrebné na replikáciu, transkripciu, obnovu a rekombináciu bakteriálnej DNA.
Rezistencia
Rezistencia na fluorochinolóny vrátane delafloxacínu sa môže objaviť kvôli mutácii v definovaných oblastiach cieľových bakteriálnych enzýmov topoizomerázy IV a DNA gyrázy považovaných za oblasti určujúce rezistenciu na chinolóny (Quinolone-Resistance Determining Regions, QRDRs) alebo prostredníctvom iných mechanizmov rezistencie ako napríklad efluxný mechanizmus.
Môže sa pozorovať skrížená rezistencia medzi delafloxacínom a inými fluorochinolómni, hoci niektoré izoláty rezistentné na iné fluorochinolóny si môžu zachovať citlivosť na delafloxacín.
Hraničné hodnoty testovania citlivosti
Interpretačné kritériá MIC (minimálnej inhibičnej koncentrácie) pre testovanie citlivosti boli stanovené Európskou komisiou pre testovanie antimikrobiálnej citlivosti (European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing, EUCAST) pre delafloxacín a sú uvedené na stránke: https://www.ema.europa.eu/documents/other/minimum-inhibitory-concentration-mic-breakpoints_en.xlsx
Farmakokinetický/farmakodynamický vzťah
Tak ako pri iných chinolónových antibiotiká spôsobil pomer fAUC24/MIC farmakokinetický/ farmakodynamickým parameter najviac súvisiaci s účinnosťou delafloxacínu.
Klinická účinnosť proti špecifickým patogénom
Účinnosť sa preukázala v klinických štúdiách proti patogénom uvedeným pri každej indikácii, ktoré boli citlivé na delafloxacín in vitro.
Akútne bakteriálne infekcie kože a kožných štruktúr
Grampozitívne mikroorganizmy:
- Staphylococcus aureus (vrátane meticilín-rezistentného [MRSA])
- Staphylococcus haemolyticus
- Staphylococcus hominis
- Staphylococcus lugdunensis
- Streptococcus agalactiae
- Skupina Streptococcus anginosus (vrátane Streptococcus anginosus, Streptococcus intermedius a Streptococcus constellatus)
- Streptococcus dysgalactiae
Skupina Streptococcus mitis (vrátane Streptococcus cristatus, Streptococcus gordonii,
Streptococcus oralis, Streptococcus mitis a Streptococcus sanguinis)
- Streptococcus pyogenes
- Enterococcus faecalis
Gramnegatívne mikroorganizmy:
- Escherichia coli
- Enterobacter cloacae
- Klebsiella pneumoniae
- Pseudomonas aeruginosa
Komunitne získaná pneumónia
Grampozitívne mikroorganizmy:
- Streptococcus pneumoniae
- Staphylococcus aureus (MSSA)
Gramnegatívne mikroorganizmy:
- Haemophilus influenzae
- Escherichia coli
Atypické:
- Chlamydia pneumoniae
- Legionella pneumophila
- Mycoplasma pneumoniae
Európska agentúra pre lieky udelila výnimku z povinnosti predložiť výsledky štúdií s Quofenixom vo všetkých podskupinách pediatrickej populácie pri liečbe lokálnych infekcií kože a podkožného tkaniva a pneumónie získanej v komunite (informácie o použití v pediatrickej populácii, pozri časť 4.2).
5.2 Farmakokinetické vlastnosti
Po perorálnom podaní 450 mg delafloxacínu každých 12 hodín sa rovnovážne koncentrácie dosahujú po približne 5 dňoch s približne 36 % kumuláciou po viacnásobnom podaní. Biologický polčas perorálne podávaného delafloxacínu je približne 14 hodín. Farmakokinetika delafloxacínu je u pacientov s ABSSSI alebo CAP a zdravých dobrovoľníkov porovnateľná.
Absorpcia
Maximálne plazmatické koncentrácie delafloxacínu sa dosahujú približne počas 1 hodiny po perorálnom podaní nalačno. 450 mg tableta a 300 mg intravenózna forma sú bioekvivalentné vo vzťahu k celkovej expozícii (AUC). Delafloxacín sa môže podávať s jedlom alebo bez jedla, keďže celková systémová expozícia (AUC∞) sa nemení v stave nalačno a po jedle (vysoko tuková, vysoko kalorická potrava).
Distribúcia
Distribučný objem delafloxacínu v rovnovážnom stave je asi 40 l, čo sa približuje celkovému obsahu vody v tele. Väzba na plazmatické bielkoviny delafloxacínu je približne 84 %. Primárne sa viaže na albumín. Väzba na plazmatické bielkoviny delafloxacínu nie je významne ovplyvnená stupňom poruchy funkcie obličiek.
Po intravenóznom podaní 7 dávok 300 mg delafloxacínu 30 zdravým dobrovoľníkom bola priemerná AUC0-12 delafloxacínu (3,6 h* µg / ml) v alveolárnych makrofágoch 83% voľnej plazmy AUC0-12 a priemerná AUC0-12 delafloxacínu (2,8 h * ug / ml) v tekutine výstelky epitelu bola 65% AUC0-12 voľnej plazmy.
Biotransformácia
Glukuronidácia delafloxacínu je primárnou metabolickou cestou s oxidatívnym metabolizmom predstavujúcim <1 % podanej dávky. Glukuronidácia delafloxacínu je sprostredkovaná prevažne UGT1A1,UGT1A3 a UGT2B15. V plazme prevláda pôvodné liečivo v nezmenej forme. U ľudí nie sú prítomné žiadne významné cirkulujúce metabolity (priemer = 9,6 %).
Údaje in vitro naznačujú, že delafloxacín v klinicky významných koncentráciách neinhibuje cytochróm P450 CYP1A2, CYP2A6, CYP2B6, CYP2C8, CYP2C9, CYP2C19, CYP2D6, CYP2E1 a CYP3A4/5 ani izoformy UGT1A1 a UGT2B7 UDP glukuronozyltransferázy. Delafloxacín neindukuje CYP1A2, CYP2B6, CYP2C9, CYP2C8, CYP2C19 alebo CYP3A4/5.
Rovnako pri klinicky významných koncentráciách delafloxacín neinhibuje transportéry MDR1, BCRP, OAT1, OAT3, OCT1, OCT2, OATP1B1, OATP1B3, MATE1, MATE2K a BSEP. Delafloxacín je pravdepodobne substrátom BCRP.
Eliminácia
Po jednorazovej perorálnej dávke 14C-značeného delafloxacínu sa 50 % rádioaktívne značeného liečiva vylučuje v moči ako nezmenený delafloxacín a vo forme glukuronidových metabolitov a 48 % sa vylučuje v nezmenenej forme v stolici.
Obézni pacienti (≥ 30 kg/m2 BMI)
Farmakokinetické parametre nie sú u obéznych ľudí zmenené (BMI ≥ 30 kg/m2).
Porucha funkcie pečene
Po podaní delafloxacínu sa nepozorovali žiadne klinicky významné zmeny vo farmakokinetike delafloxacínu u pacientov s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie pečene (trieda A, B a C podľa Childa-Pugha) v porovnaní so zodpovedajúcimi zdravými jedincami v kontrolnej skupine. Preto nie je potrebná úprava dávkovania.
Porucha funkcie obličiek
Po podaní jednorazovej perorálnej dávky (400 mg) pacientom s miernou, stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek bola priemerná celková expozícia (AUCt) asi 1,5-násobne vyššia u jedincov so stredne závažnou alebo závažnou poruchou funkcie obličiek v porovnaní so zdravými jedincami, zatiaľ čo celková systémová expozícia bola porovnateľná s jedincami s miernou poruchou funkcie obličiek. Medzi jedincami s poruchou funkcie obličiek a zdravými jedincami nebol štatisticky významný rozdiel rozdiel v maximálnej expozícii (Cmax).
Pokyny pre dávkovanie osobám s poruchou funkcie obličiek sú uvedené v časti 4.2.
Starší pacienti
Keďže sa farmakokinetika delafloxacínu s vekom významne nemení, úprava dávkovania nie je na základe veku potrebná.
Pediatrická populácia
Nevykonali sa žiadne klinické skúšania s delafloxacínom u pediatrických pacientov.
Pohlavie
Klinicky významné zmeny vo farmakokinetike delafloxacínu súvisiace s pohlavím sa nepozorovali u zdravých jedincov alebo pacientov s ABSSSI alebo CAP. Nie je potrebná úprava dávkovania na základe pohlavia.
5.3 Predklinické údaje o bezpečnosti
Gastrointestinálne účinky patrili v štúdiách toxicity po opakovanom podávaní u potkanov a psov k najdôležitejším zisteniam: zahŕňali rozšírené slepé črevo (len po perorálnom podaní), abnormálnu stolicu a znížený príjem jedla a/alebo telesnej hmotnosti u potkanov a vracanie, slinenie a abnormálnu stolicu/hnačku u psov. Okrem toho sa zaznamenalo zvýšenie hodnôt ALT a ALP v sére a zníženie hladín celkových bielkovín a globulínu na konci liečebného obdobia v pivotnej 4-týždňovej intravenóznej štúdii so psami s podaním vysokej dávky (75 mg/kg) u jednotlivých psoch. Čo je však dôležité, gastrointestinálne účinky a mierne zvýšené hladiny pečeňových enzýmov u psov nesúviseli s histopatologickými zmenami v tkanive gastrointestinálneho traktu a súvisiacich orgánoch (pankreas, pečeň). Žiadne nežiaduce účinnky sa nepozorovali u potkanov pri expozíciách asi 2-násobne vyšších ako u ľudí alebo u psov pri expozíciách približne rovnakých ako u ľudí.
V štúdiách embyo-fetálneho vývinu uskutočnených na potkanoch a králikoch nemal delafloxacín teratogénny účinok, ale indukoval retardáciu rastu plodu a oneskorenie osifikácie pri hladinách spôsobujúcich toxicitu u matiek. U potkanov sa účinky na plod objavili pri hladinách expozície presahujúcich asi 2-násobok hladiny, ktorá sa pozorovala u ľudí na základe hodnoty AUC, ale u králikov, druhov známych ako extrémne citlivých na maternálnu toxicitu vyvolanú antibakteriálnymi liečivami, boli účinky na plod zaznamenané pri hladinách expozície oveľa nižších ako sa pozorovali u ľudí. Keďže sa delafloxacín vylučuje do mlieka, závažná toxicita sa pozorovala u novorodencov potkanov počas laktácie, keď boli matky liečené počas gravidity a laktácie delafloxacínom pri dávkach spôsobujúcich systémovú expozíciu asi 5-násobne vyššiu ako expozícia u ľudí. Žiadne také účinky a žiadne iné vývojové abnormality sa však neobjavili v potomstve matiek s expozíciou hladín asi 2-násobne vyšších ako sú hladiny u ľudí. Žiadne účinky na fertilitu samcov a samíc potkanov sa nezaznamenali pri hladinách expozície asi 5-násobne vyšších ako sú hladiny pozorované u ľudí.
Nevykonali sa dlhodobé štúdie karcinogenicity s delafloxacínom.
Neidentifikovalo sa žiadne riziko genotoxicity in vitro a bolo in vivo negatívne pri najvyššej možnej dávke ≥ 15-násobne vyššej ako je odhadovaná plazmatická expozícia u ľudí vychádzajúca z hodnoty AUC.
Štúdie hodnotenia enviromentálneho rizika preukázali, že delafloxacín môže predstavovať riziko pre vodné prostredie.
6. FARMACEUTICKÉ INFORMÁCIE
6.1 Zoznam pomocných látok
Mikrokryštalická celulóza
Povidón
Krospovidón
Hydrogenuhličitan sodný
Dihydrogenfosforečnan sodný, monohydrát Kyselina citrónová
Stearan horečnatý
6.2 Inkompatibility
Neaplikovateľné.
6.3 Čas použiteľnosti
5 rokov.
6.4 Špeciálne upozornenia na uchovávanie
Tento liek nevyžaduje žiadne zvláštne podmienky na uchovávanie. Uchovávajte v pôvodnom obale na ochranu pred svetlom.
6.5 Druh obalu a obsah balenia
Viacvrstvové blistre hliník/hliníková fólia.
Veľkosti balenia: 10, 20, 30, 50, 60 alebo 100 tabliet.
Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia.
6.6 Špeciálne opatrenia na likvidáciu
Tento liek môže predstavovať riziko pre životné prostredie (pozri časť 5.3). Všetok nepoužitý liek alebo odpad vzniknutý z lieku sa má zlikvidovať v súlade s národnými požiadavkami.
7. DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII
A. Menarini – Industrie Farmaceutiche Riunite Via Sette Santi 3, 50131 Florencia, Taliansko
8. REGISTRAČNÉ ČÍSLO
EU/1/19/1393/002-007
9. DÁTUM PRVEJ REGISTRÁCIE/PREDĹŽENIA REGISTRÁCIE
Dátum prvej registrácie: 16. december 2019 Dátum posledného predĺženia registrácie: 22. august 2024
10. DÁTUM REVÍZIE TEXTU
Podrobné informácie o tomto lieku sú dostupné na internetovej stránke Európskej agentúry pre lieky http://www.ema.europa.eu.
